Keďže etnické štatistiky sa nepripúšťajú, na poberanie sociálnych dávok rómskou populáciou musela ísť štúdia INESS obchvatom cez vytypovanie okresov, v ktorých žijú odhadom dve tretiny Rómov. I to ilustruje, ako zbytočné tabu sťažujú aktivity, ktoré môžu byť napokon – ako táto – Rómom aj na prospech.
Zistenie, že dávky poskytované mnohopočetným rodinám predstavujú na Slovensku 0,3 percenta zaplatených daní a odvodov, dáva do perspektívy urbánnu legendu, že „máme veľkú masu Rómov, ktorá nechce nič, len ležať v posteli, lebo zistili, že keď má rodina trinásť-štrnásť detí, tak je to zdroj obživy všetkých“ (Robert Fico).
Premiér, ako aj mnohí z politickej pravice je vo vleku rasistického predsudku, čo vidí Rómov ako parazitnú skupinu, na ktorú odteká relevantná časť daní pracujúcej väčšiny. Ak INESS teraz hlási, že „z pohľadu verejných financií treba nájsť rádovo desaťnásobne vyššie sumy, aby sme deficit znížili“, je to celkom fajnová osveta.
