„Človek by mal chodiť do hôr žiť, a nie zomierať,“ hovorieval Ferko Kele (21. 3. 1936 - 19. 10. 2014), keď organizoval horolezecké i geografické výpravy, ale aj vtedy, keď ochotne sprevádzal turistov, ktorým oduševnene ukazoval krásy prírody. Miloval hory, ich nekonečnú krásu, no rešpektoval aj ich hrozivú silu.
K turistike a záujmu o prírodu ho viedol jeho otec. Už ako päťročného ho naučil lyžovať a zliezať cvičné skaly v okolí Bratislavy, kde bývali. Neskôr, keď sa otec stal chatárom na Zbojníckej chate, Ferkovým druhým domovom sa stala Veľká Studená dolina. Chlapec bol ochotný robiť aj kuchára na Zbojníckej chate, len aby bol čo najbližšie našim veľhorám.
