BRATISLAVA. V ich krajinách zväčša zúri vojna. Rodičia preto deti posielajú do Európy, aby mali šancu na lepší život.
Zvyčajne majú len okolo štrnásť rokov. Nevedia, kam idú. O Slovensku prvýkrát počujú od polície, ktorá ich zadrží na ukrajinsko-slovenskej hranici.
Za posledných päť rokov na Slovensku podľa Ligy pre ľudské práva našli 775 takýchto detí, ktoré umiestnili do detských domovov. Najskôr v Hornom Orechovom v Trenčíne a odvlani v Medzilaborciach.
Väčšina z nich však z domovov utečie a nikdy ich nenájdu.
Len málo z týchto detí zostane na Slovensku a integrujú sa. Jedným z nich je Miram (21) z Afganistanu.
Miram: Oceňujem pokoj
„Nevedel som, kam idem a kde bude môj koniec,“ hovorí Afganec o odchode z domoviny.
Mal 14 rokov. O ceste do Európy zaňho rozhodli rodičia. Odhaduje, že prevádzačom zaňho zaplatili desať až pätnásťtisíc dolárov.
Naši hraniční policajti, ktorí jeho skupinu zadržali, sa vraj k nemu správali slušne a vďaka tlmočníkovi rozumel všetkému, čo sa pýtali. „Slušnosť závisí od charakteru človeka, nie národnosti,“ hovorí.
