BRATISLAVA. Armáda podpísala najvýznamnejší kontrakt za posledných dvadsať rokov. Od talianskeho výrobcu Alenia Aermacchi kúpi dopravné lietadla C-27j Spartan.
Dva stroje so servisom a výcvikom posádok majú podľa ministra obrany Martina Glváča stáť zhruba 94 miliónov eur.
„Ide o prvý reálny modernizačný projekt v histórii našich ozbrojených síl,“ tvrdí Glváč. Lietadlá zaplatíme v niekoľkých splátkach. Prvý kus má priletieť v roku 2016.
„Viacúčelové vrtuľníky dnes potrebujeme viac než lietadlá prepravujúce náklad na dlhšie vzdialenosti,“ hodnotí nákup bývalý štátny tajomník Róbert Ondrejcsák.
Armáda však tvrdí, že sa nákup nedal odkladať – doterajším antonovom An-26, pamätajúcim ešte časy Československej ľudovej armády, sa totiž onedlho končí životnosť.
„Dostávame sa na úplne inú úroveň. Spartany majú o viac než polovicu dlhší dolet a výrazne väčšiu prepravnú kapacitu než antonovy,“ vraví náčelník generálneho štábu Milan Maxim.
Nákup dlho odkadali
Lietadlá spartan vysúťažilo ministerstvo obrany už v roku 2008. Pre rozpočtové škrty však ich nákup niekoľkokrát odložili.
Slovensko napokon zaplatí podľa v stredu uzavretej zmluvy za každé z dvoch lietadiel 34,5 milióna eur.
K tomu ešte musí s výrobcom, spoločnosťou Alenia Aermacchi, uzavrieť samostatnú zmluvu na výcvik posádok a servisnú podporu za ďalších 25 miliónov.
„Predpokladáme, že logistická podpora bude uzavretá na päť rokov,“ spresnil minister Martin Glváč (Smer).
Cenou sa slovenský kontrakt veľmi nevymyká aktuálnym nákupom iných armád.
Napríklad Peru vlani kúpilo lietadlá spartan v prepočte za 50 miliónov eur za kus, Austrália dokonca takmer za 80 miliónov.
Je to výhodná cena?
Glváčov predchodca Ľubomír Galko (SaS) napriek tomu tvrdí, že cena mohla byť ešte nižšia.
„My sme v roku 2010 dostali ponuku od Alenie, v ktorej lietadlá vychádzali ešte o niekoľko miliónov menej. Vtedy sme ju však nemohli prijať, pretože sme nemali v rozpočte dostatok peňazí,“ hovorí Galko.
Glváčovo ministerstvo podľa neho mohlo vyjednať rovnaké podmienky. „Trh s vojenskými lietadlami vyzerá dnes rovnako ako pred štyrmi rokmi,“ dodáva Galko.
Glváč naopak zdôrazňuje, že cena je výhodná. Odkazuje na to, že pri pôvodnej súťaži v roku 2008 sa počítalo s cenou medzi 37 až 42 miliónmi eur za kus. „Podarilo sa nám dohodnúť zľavu,“ povedal Glváč.
Oproti roku 2008 je tu navyše podstatný rozdiel: taliansky výrobca sa vtedy zaviazal investovať peniaze v stopercentnej výške kontraktu do slovenskej ekonomiky vo forme takzvaných ofsetov. Tento typ priemyselnej spolupráce však medzitým Európska únia zakázala.
„Európske pravidlá jednoducho už ofsety neumožňujú,“ povedal Glváč.
Český odborník: Slovensko nie je Malta, lietadlá potrebuje Čítajte Taliani verzus Španieli
Spartan nie je jediné lietadlo svojej kategórie na trhu. Jeho priamym konkurentom je španielsky dopravný stroj CASA, ktorý si kúpilo napríklad Portugalsko, Poľsko alebo Česko.
Jeho cena na trhu dosahuje dvadsať až dvadsaťpäť miliónov eur. Výnimkou bol len päť rokov starý kontrakt pre českú armádu, ktorá za jedno lietadlo zaplatila podobnú sumu ako Slovensko za spartany.
Tento nákup však ako predražený vyšetruje tamojšia protikorupčná polícia.
Lietadlo CASA sa považuje za menej výkonný stroj než taliansky spartan – má menšiu prepravnú kapacitu, kratší dolet a letí pomalšie. Výhodou je, že má lacnejšiu prevádzku.
Podľa niekoľko rokov starej štúdie českej armády je CASA úspornejšia dokonca o polovicu.
„Náklady na letovú hodinu lietadla CASA dosahujú 500 eur, zatiaľ čo letová hodina lietadla spartan vyjde na tisíc eur,“ uvádza štúdia.
Stĺpček Petra Schutza: Nepriorita
O tom, že armáda urgentne potrebuje prezbrojenie, pochybnosť nie je. Tá začína hlodať až pri otázke, či v situácii, keď sa NATO uznieslo na ukončení expedičnej éry a otáča priority na obranu vlastného teritória, sú dopravné spartany to najnutnejšie, na čo minúť 69 miliónov. A ďalších 25 na výcvik a logistiku.
Isteže, nie celú sumu naraz, ale postupom času, odpoveď je však aj tak jednoznačné nie.
Nákup je čudný, keďže voči vojenským výdavkom sa premiér viackrát ostro vyhranil a zrazu Glváč doťahuje transakciu, ktorá po zmene bezpečnostných koncepcií stratila punc priority.
Ak sa vrátime šesť rokov dozadu k tendru, z ktorého vylúčili dvoch ďalších uchádzačov, tak ubrániť sa podozreniu, že o nákupe nerozhodli slabiny armády vo vzduchu, ale akési iné záujmy, si vyžaduje značnú duševnú námahu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
