Premiér Nastase hovoril o maďarskom krajanskom zákone to isté, čo premiér Dzurinda. Že je „ďaleko od európskych noriem a vytvára diskrimináciu“. Rozdiel medzi nimi je v tom, že predseda slovenskej vlády to hovorí aj po návšteve v Maďarsku, kým predseda vlády rumunskej to vravel iba pred ňou. Na rozdiel od Dzurindu v Budapešti povedal, že na novele zákona sa chce dohodnúť, čím ponechal Slovensko v jeho osamelosti.
Z predstaviteľov šiestich zainteresovaných štátov iba slovenský premiér vyhlasuje, že o úprave zákona nemôže rokovať, lebo by tým ohrozil zvrchovanosť, suverenitu, ústavu a právny poriadok štátu. Čím fakticky tvrdí, že ostatní piati na to pristúpili. Zásadné vyhlásenie Mikuláša Dzurindu, že „toto nie je problém na dohodu“, je rozporné vnútorne, a je aj v rozpore s očakávaním Európskej únie.
Vnútorne je rozporné preto, lebo ak Dzurinda prijal dohodu, že finančná podpora z Maďarska sa nebude poskytovať rodičom detí, ale združeniam rodičov a pedagógov pri školách s vyučovacím jazykom maďarským, tak môže rokovať aj o dohode v ostatných sporných otázkach. Dzurindovo vyhlásenie, že nie je zvykom, aby sa na tvorbe legislatívy jedného štátu podieľal iný štát, potešilo Smer i HZDS, ale neurobilo radosť Európskej únii. Na rozdiel od slovenského premiéra komisár Verheugen pripomína, že spor o zákone je dvojstrannou záležitosťou a že Európska komisia „vždy podporovala obidve krajiny výzvami, aby o veci diskutovali a našli vzájomne prijateľné riešenie“. Otázka znie, či aj slovenskú neochotu rokovať o novele zákona bude únia považovať za súčasť hľadania vzájomne prijateľného riešenia.
Ak sa dnes najvyšší predstavitelia SMK a SDKÚ vzájomne obviňujú z toho, že nedodržiavajú dohody a klamú verejnosť, tak tým vykročili na chodník, ktorý vedie k politickej destabilizácii. Predseda Smeru to vie, a preto žiada od vlády „opatrenia, aby došlo k zastaveniu akejkoľvek aplikácie zákona v praxi“. Nič by tak Smeru neurovnalo cestu do koalície ako odchod SMK z nej. Ak Robert Fico hovorí, že „Smer chce vstúpiť do vlády len na základe výsledkov parlamentných volieb“, znamená to iba jedno. Že už teraz dvíha cenu, akú by museli ostatní traja zaplatiť za to, aby mohli vládnuť ďalej. MARIÁN LEŠKO
