v do obecných a mestských zastupiteľstiev.
Pri pohľade na tváre usmievajúce sa na plagátoch a heslá, ktorými sa prihovárajú voličom, človeka opantá nostalgia a často aj srd, pretože po trinástich rokoch sa v mnohých obciach a mestách usalašili na postoch takmer tí istí ľudia, ktorých mala nežná revolúcia odprevadiť na perifériu politického diania. Mnohí sme očakávali postupné zmeny, ktoré budú mať pozitívny vplyv na rast životnej úrovne. Nestalo sa. Žobráci a bezdomovci, krčmy plné stálych hostí sú v protiklade so životnou úrovňou a personálnou politikou našich hlavných protagonistov usmievajúcich sa z plagátov (česť výnimkám).
Čudesné koaličné hybridy budú znova ponúkať „osobnosti“, ktoré sú pripravené vniesť „profesionalitu, odbornosť a transparentnosť“ do úradovania na postoch, na ktoré kandidujú. Niet ani štipky sebareflexie o neschopnosti a väzbách na lobistické skupiny, o vytunelovaných podnikoch atď.
Dúfam, že dnes už každému triezvo uvažujúcemu človeku začína byť jasné, že o miestnu životnú úroveň, kultúru a šport, bezpečnosť a poriadok, zabezpečenie oddychu obyvateľstva sa nepostará nikto z Bratislavy, ani vyššia prozreteľnosť, ale schopní a múdri ľudia, ktorí sa neboja neznámych vecí len preto, že sa o to nik sto rokov nepokúšal.
Úzke prepojenia ľudí, ktorí sa usmievajú z plagátov vo vašom meste, nedáva žiadnu šancu na zmenu. Dôvod je stále jeden a ten istý. Sú to takmer na 90 percent persóny, ktoré majú dennodenné vzájomné kontakty, ktoré majú prepojenie na všetko, čo sa udialo v nedávnej minulosti a v krátkej novodobej histórii, ktoré sú priamo alebo nepriamo zodpovedné za stav vecí a chod udalostí, ktoré nesú mieru zodpovednosti za vysokú nezamestnanosť, nízku výkonnosť ekonomiky, nízku úroveň poskytovaných služieb atď.
Je pochopiteľné, že tí, ktorým ide o veľa, sú nervózni, ale aby zakryli svoje obavy, opekajú voly na námestiach, vymýšľajú tie najrafinovanejšie kortešačky, ktorými si chcú získať voličov.
A práve voličom sa prihováram. Stačí, aby sa zopakovala občianska statočnosť z parlamentných volieb, aby mnohí kuchári, čo teraz pečú voly vo dvorane, navždy odišli do minulosti spolu so svojimi lobistickými skupinami, falošnými hráčmi-muzikantmi, ktorí pomocou čínskej elektrotechniky zamorujú sobotňajší nákup na tržnici.
Vola si už upiekli, tak nech si ho aj zjedia.
JÚLIUS ŠTULER
(Autor je publicistom v regionálnom týždenníku)
