PRAHA. Antona Srholca vysvätil na kňaza samotný pápež, no on sa aj napriek tomu vrátil do znormalizovanej Bratislavy, aby pomáhal veriacim.
Češka Dana Vargová sa v osemdesiatych rokoch obetavo starala o ochrnutého syna, ktorého tajná polícia označila za „najnebezpečnejší antikomunistický živel“ v kraji.
Nemec Manfred Matthies tajnými tunelmi prevádzal východných Nemcov do Západného Berlína.
Poliak Kornel Morawiecki viedol bojujúcu Solidaritu aj počas šiestich rokov v ilegalite.
Maďar János Kenedi vo svojom budapeštianskom byte organizoval slávne opozičné semináre.
Päticu spája odvaha, s ktorou sa postavili komunistickej totalite. Pri príležitosti 25. výročia Novembra získali Ceny Pamäti národa. V pondelok im ich odovzdali v pražskom Národnom divadle popredné európske osobnosti – spisovatelia György Konrád a Thomas Brussig, filozof Tomáš Halík či bývalá slovenská premiérka Iveta Radičová.
Príbehy štyroch Slovákov
Príbehy štyroch nominovaných sme priniesli na stránkach denníka SME a mohli ste za nich hlasovať.
Kňaza Antona Srholca komunisti uväznili za pokus o ilegálny prechod cez hranice. Po ilegálnom pobyte na kňazskom štúdiu v Ríme sa počas normalizácie vrátil za svojimi veriacimi na Slovensko.
Srholec za komunistov doloval urán: Mať kamaráta, to bol poklad Čítajte Bibiana Wallnerová po neúspešnom pokuse o útek do Rakúska skončila spolu s rodičmi vo väzení, kde strávila 5 rokov. Jej otec vo väzení zomrel, sestru zastrelili priamo na hraniciach.
Pri úteku jej zastrelili sestru, ona skončila v socialistickom väzení Čítajte Jaroslav Fabok (1921) počas vojny tlmočil partizánom a padol do nemeckého zajatia. Po februári 1948 si za výzvednú činnosť odsedel 16 rokov.
Špehoval pre USA, komunisti ho odsúdili na smrť: Bolo to naivné Čítajte Eugénia Vyskočilová bola ako príslušníčka šľachty vystavená komunistickej perzekúcii rovnako ako celá jej rodina. Za pomoc utečencovi ju odsúdili na tri roky väzenia.
Cena ako hovoriace USB
Tohtoročnú cenu vytvoril multimediálny umelec Richard Wiesner v spolupráci s Kryštofom Kinterom.
Cena dostala podobu originálne spracovaného „hovoriaceho“ USB disku s nahratými hlasmi laureátov.
„Ceny Pamäti národa nie sú olympiádou v odvahe a niet pochýb, že ocenenie si zaslúžia všetci nominovaní, nielen pätica laureátov," povedal Mikuláš Kroupa, riaditeľ združenia Post Bellum, organizátora odovzdávania Cien Pamäti národa.
"Našim cieľom je predovšetkým cenami inšpirovať súčasnú spoločnosť a mladú generáciu k odvahe. A to sa nám, súdiac podľa stoviek uznaní naozaj darí."
Ďalšie nominované osobnosti
Česko
Juliána Lápková (1936) bola za pomoc muklom v uránových baniach prenasledovaná a týraná tajnou políciou.
Dana Vargová (1947) dokázala skĺbiť činnosť proti režimu a starostlivosť o postihnutého syna.
Rudolf Bereza (1942) organizoval tajné stretnutia československej a poľskej opozície v Jeseníkoch.
Júlia Hrušková (1928) v dôsledku brutality ŠtB potratila a za vyzvedačstvo bola odsúdená na 15 rokov väzenia.
Nemecko
Manfred Matthies (1941) pomocou falošných pasov, tajných tunelov a upravených áut prevádzal východných Nemcov cez hranice. Vo väzení strávil 3 roky.
Gerd Poppe (1941) sa ako jeden z vodcov východonemeckého opozičného hnutia podieľal na vzniku novej ústavy zjednoteného Nemecka.
Rainer Eppelamnn (1943) v berlínskom Friedrichshaine organizoval „bluesové omše“, ktoré patrili k ohniskám odporu proti komunistickej vláde. Tajná polícia sa ho dvakrát pokúsila zavraždiť.
Heidi Bohley (1950) sa podieľala na založení Neues Forum – východonemeckého „Občianskeho fóra“, ktoré bolo hnacou silou pádu komunizmu v NDR.
Maďarsko
Judith Gyenes (1932) sa naplno zapojila do protikomunistického hnutia po tom, čo komunisti popravili jej manžela, generála Pála Maletéra, jedného z vodcov maďarskej revolúcie v roku 1956.
János Kenedi (1947) bol kľúčovou postavou maďarského podzemia a organizátorom známych opozičných bytových seminárov.
Károly Olofsson (1916) za svoje opozičné aktivity strávil 10 rokov v sovietskych gulagoch bez toho, aby zanevrel na svoje kňazské povinnosti.
Tibor Pákh (1924) si kvôli svojim demokratickým názorom odsedel 11 rokov v komunistickom väzení, kde ho mučili elektrošokmi a metódou inzulínovej kómy.
Poľsko
Kornel Morawiecki (1941) založil poľskú Bojujúcu solidaritu a na úteku pred políciou strávil 6 rokov. V roku 1987 ho zatkli a deportovali do USA.
Ludwik Wisniewski (1936) slúžil omše za účastníkov protivládnych protestov a bol duchovným učiteľom predákov poľskej Solidarity.
Krystyna Starczewska (1937) sa ako predstaviteľka Nezávislej vzdelávacej skupiny v roku 1989 zúčastnila na historických „rokovaniach okrúhleho stola“ s poľskými komunistami.
Wladyslaw Frasyniuk (1954) po vyhlásení stanného práva viedol ilegálny výbor Solidarity a následne ho poslali do väzenia, kde strávil 4 roky.
Príbehy 20. storočia
Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?
Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).
Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).
Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.
Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!
Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.
Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.
Autor: Post Bellum
Beata
Balogová
