Košice 2. júla (TASR) - Súčasný neústavný stav odpočúvania tajnými službami, finančnou a kriminálnou políciou a vojenským spravodajstvom novela zákona o Policajnom zbore neodstráni. Novelizácia zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ môže byť riešením zákonného sudcu pre činnosť polície. Nezmenený stav v odpočúvaní sa totiž zachová pri uplatnení zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a rovnako sa nedotkne odpočúvaní podľa zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
Podľa bývalého ústavného sudcu Jána Drgonca vyjadrenia kompetentných ku kauze odpočúvania iba prezrádzajú, že sa "usilujú, aby celý problém zahrali do autu". Ako ďalej uviedol pre TASR, indíciou v prospech tohto tvrdenia sú tiež vyhlásenia, že iba Ústavný súd SR môže rozhodnúť, či vyhláška č. 66/1992 Ministerstva spravodlivosti SR o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy, na ktorej úpravu sa odvolávalo ministerstvo spravodlivosti, je v súlade s Ústavou SR. "Všetci dobre vedia, že namietnuť nesúlad vyhlášky s ústavou občania na ÚS nemôžu," konštatoval. Ak by sa tak aj stalo, takéto podania by musel Ústavný súd ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť. Možnosť dať posúdiť súlad vyhlášky s ústavou však má vláda i poslanci Národnej rady. "Nič také ale neavizoval ani minister spravodlivosti, ani páni Lipšic či Orosz, ktorý ako predseda ústavnoprávneho výboru by to isté mohol iniciovať v parlamente," dodal Drgonec. Je presvedčený, že všetci kompetentní, ktorí sa k problému vyjadrili, sa snažia nechať nedotknuté odpočúvanie chúlostivých zložiek verejnej moci a spoliehajú sa na to, že plynutím času sa na problém zabudne a úprava ostane taká, aká je.
Zachovanie súčasného stavu je podľa Drgonca "výhodné" svojim nevymedzením zákonného sudcu, čo de facto umožňuje požiadať o súhlas na odpočúvanie ktoréhokoľvek z 1200 slovenských sudcov. Drgonec zdôraznil, že odpočúvanie občanov sa síce deje podľa zákona, ale pretože v ňom absentuje ustanovenie zákonného sudcu, je jednoznačne neústavné. Podstatou ústavnej ochrany práva na súkromie, ktorá je zhodná s ochranou podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, je pritom ochrana jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi orgánov verejnej moci. Zásah akéhokoľvek orgánu, ktorý sa deje mimozákonným spôsobom, má preto povahu svojvoľného zásahu.
Na margo vyhlášky č. 66/1992, na ktorú sa ministerstvo spravodlivosti odvolávalo, Drgonec poznamenal, že "iba jasnovidec mohol v roku 1992 vedieť, že o rok na to bude prijatý zákon o PZ a SIS a o ďalšie dva roky zákon o Vojenskom spravodajstve". Navyše podľa ústavy môže ministerstvo vyhlášky k zákonom vydávať iba v prípadoch, kde na to majú výslovné splnomocnenie. Samotná vyhláška č.66/1992 v úvode uvádza, že vykonáva Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok a zákon o súdoch a sudcoch. Nie je tam ani zmienka o tom, že by mala vykonávať zákon o PZ, SIS či Vojenskom spravodajstve. Na druhej strane ani zákon o SIS a Vojenskom spravodajstve nesplnomocňuje MS SR k tomu, aby vyhláškou upravilo príslušnosť sudcov.
