Zuzana Pechočiaková, ktorá vlani upozornila na bielenie v karte novorodenca, sa stala tohtoročnou laureátkou ceny Biela vrana. Kauza ju naučila, že sa nemá báť dôverovať ľuďom a veriť, že sú takí, ktorí sa dokážu za druhých postaviť. Lekárka, kontrolórka a vydavateľ. Už sú známe Biele vrany
Čo pre vás znamená ocenenie Biela vrana?
„O nominácii na ocenenie som bola informovaná ešte minulý rok, myslím v októbri. Hovoril mi to doktor Peter Visolajský. Hoci ja som na to medzičasom zabudla, prekvapilo ma, že na mňa ľudia aj po roku nezabudli.“
Je to pre vás pocta?
„Jednoznačne. Nesmierne si to vážim.“
Sledovali ste ocenenie Bielej vrany aj v minulosti?
„Vedela som, že sa dávajú takéto ocenenia. Sledovala som to skoro každý rok.“
Ako sa za rok od prepuknutia kauzy bielenia karty zmenil váš život?
„Minulý rok v decembri som sa po intervencii médií vrátila na oddelenie. Zostala som robiť moju ambulanciu. Na príjmovej, kde som dovtedy bola, ma nahradil iný lekár. Na lekársku izbu som sa však už nevrátila. Zostala som u mňa v ambulancii. Vrátilo sa to do starých koľají v oveľa lepšej pracovnej atmosfére.“
Oveľa lepšia pracovná atmosféra znamená, že vaši kolegovia lekári oceňovali, čo ste urobili?
„Jednoznačne. Oceňovali to nielen lekári, ktorí majú na tom zásluhu, pani doktorka Mária Prablesková, Peter Visolajský, Silvia Miková a niekdajší primár Juraj Jakubička. Keďže pani prednostka Alena Ďurišová stratila postavenie, na oddelení je už lepšia, pokojnejšia atmosféra. Určite sa lepšie pracuje.“
Po tom všetkom, čo ste zažili, išli by ste do toho znova alebo by ste už inak konali?
„Nie, takisto by som konala. Neľutujem to. Možno niekto povie: Teraz sa jej to dobré hovorí, že by sa tak rozhodla, pretože to dopadlo chvalabohu dobre. Ale v tom období, keď som do toho išla, som absolútne netušila, ako to dopadne. Bez toho, aby som vedela, ako to dopadne, by som sa opäť rozhodla tak, ako som sa rozhodla vtedy.“
Čo vám táto kauza dala?
„Uvedomila som si, že mnohí ocenení ľudia nedopadli dobre. Pre mňa to malo preto dobrý koniec, lebo boli pri mne ľudia, ktorí sa nebáli prejaviť podporu a odvahu. Je to pre mňa poznanie, že sú okolo nás ľudia, ktorí sa skutočne neboja. Cítila som silu a podporu, ktorá od týchto ľudí išla. Prinieslo mi to poznanie, že sa nemám báť dôverovať ľuďom a veriť, že sú ľudia, ktorí sa za toho druhého postavia. Mne sa to stalo a ja si to nesmierne vážim.“
Podobne, ako vy, sa tento rok kvôli plánovanej predraženej kúpe CT ozval lekár Alan Suchánek. Ako hodnotíte tento jeho počin?
„Dávam pred ním klobúk dole. Nesmierne si ho vážim, že nabral odvahu a vystúpil. Viem si živo predstaviť, čo musel prežívať, keď sa rozhodoval, či má alebo nemá do toho ísť.“
Veľa ľudí má pocit, že jednotlivec nič nezmôže, aj keď sa ozve. Má zmysel sa v súčasnej dobe ozvať, keď sa deje neprávosť?
„Má to zmysel. Hlavne vtedy, ak je podpora aj ostatných ľudí. Jednotlivec možno nezmení nič, ale keď sa spojí viacero ľudí, zmeny nastanú.“

Beata
Balogová
