BRATISLAVA. Na internete si našla inzerát, v ktorom hľadali operátorov výroby do fabriky v Galante. Zavolala a dohodla sa s personalistom na osobnom stretnutí aj možnom dátume, kedy by nastúpila do práce.
„Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nadriadených príkaz Rómov neprijímať,“ opisuje rasovú diskrimináciu pri hľadaní práce Dana Bandryová (38) z Mojmíroviec pri Nitre.
„Keď som priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal,“ dodáva žena, ktorá dnes pracuje ako dobrovoľníčka v obci.
Dana Bandryová nie je jediná, ktorú odmietli zamestnať pre farbu pleti.
Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek, ktorý má tú „správnu“ farbu.
Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý zastrešuje ministerstvo financií. Od júla do septembra tohto roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch.
Dve skupiny
Hlavné zistenia
Len 15 až 17 percent Rómov je zamestnaných, v majoritnej spoločnosti sa tento podiel pohybuje v skupine 15 až 64 rokov na úrovni 60 percent ; Rómov znevýhodňuje na trhu slabá pracovná skúsenosť, nízke vzdelanie a predsudky firiem.
Zdroj: IFP
Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou.
Prvá skupina uchádzačov o zamestnanie mala typické slovenské mená, napríklad Tomáš Žilinský, Michal Kováč alebo Pavol Haluška.
V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh či Koloman Berky.
Na pohovor pozvali štyridsať percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych.
Iba tretina Rómov dostala od firiem nejakú formu odpovede, pri druhej skupine odpovedali zamestnávatelia 70 percentám kandidátov.
„Vzhľadom na nedostupnosť údajov je ťažké diskrimináciu kvantifikovať, preto sme spravili jednoduchý experiment,“ vysvetľujú autori projektu Libor Melioris a Branislav Žúdel z IFP, prečo tento experiment spravili.
Upozorňujú, že miera nezamestnanosti by klesla na 11 percent, ak by zamestnanosť rómskej menšiny bola rovnaká ako pri majorite.
Pýtajú sa ich na rasu
„Stáva sa nám, že po odoslaní životopisu zavolajú z firiem a pýtajú sa, či je ten mladý človek farebný, alebo nie,“ potvrdzuje zistenia z experimentu aj Ján Herák z Domovského vzdelávacieho centra v Dunajskej Lužnej.
Zariadenie funguje ako domov pre odchovancov z detských domovov po dovŕšení dospelosti.
„Jedno naše rómske dievča sa po odmietnutí na pracovnom pohovore psychicky zrútilo,“ hovorí sociálny pracovník s desaťročnou praxou.
Personalistom zväčša z obchodných reťazcov po odmietnutiach volajú znova a presviedčajú ich, že ide o slušných a vzdelaných Rómov.
„Podľa prieskumov až 23 percent Rómov uvádza, že zažili diskrimináciu pri hľadaní zamestnania alebo v zamestnaní,“ potvrdzuje rozšírený rasizmus na pracovnom trhu aj Úrad splnomocnenca pre rómske komunity.
Ministerstvo práce zase obetiam odporúča, aby sa obrátili na súd alebo inšpektorát práce.
Zmeny, ktoré by rasizmus pri hľadaní práce obmedzili, zatiaľ neplánuje.
Inštitút finančnej politiky
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
