Kedy je dobre? Keď podriadení s hendikepom hnevajú rovnako ako zdraví

Či sa hendikepovaný človek uchytí, nie je len o stupni postihnutia. Ak chce pracovať a je šikovný, môže.

Aj takto môže vyzerať chránená dielňa.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Ak má niekto dobrú hlavu, dáme mu džob, tvrdí Tomáš Zajac, spolumajiteľ Smart Chance, ktorá je netradičnou chránenou dielňou.

Mnohým sa vybaví výroba vianočných ozdôb či hračiek. Ako však ukazuje príklad tejto bratislavskej firmy, ľudí s postihom možno zapojiť aj do vysokošpecializovaného pracoviska. DoSmart Chance, ktoré ponúka online marketingové riešenia a komplexné služby personálneho poradenstva, robia výber, nie nábor. Štýl ich práce nemusí sedieť všetkým, keďže - ako pripomínajú - aj znevýhodnených zamestnancov tlačia do normálnych pracovných výkonov. Ich partneri často netušia, že komunikujú s firmou, ktorá je chránenou dielňou. „Postihnutí dokážu pohybovať myšou na počítači rovnako rýchlo,“ pripomína Lukáš Zajac.

Už nie sme v socializme

Termín „chránená dielňa“ vníma ako veľmi nešťastný. „Za socializmu bol tento názov adekvátny, lebo režim bol postavený na výrobe a po službách nebol až takých dopyt. Dielňa však dodnes evokuje, že by sa v nej malo niečo vyrábať, čo je síce pravda pre veľkú väčšinu našich dielní, ale nemuselo by to tak byť,“ vysvetľuje.

Ich firma si zvolila opačnú filozofiu, začala ponúkať špecializované služby, zamestnáva hendikepovaných s vysokými školami. Ich pomoc sa sústreďuje na vyššie a stredné pozície. „Čím vyššie sú pozície, na ktoré sa hľadajú zamestnanci, tým viac firmy využívajú naše služby,“ opisuje.

spolocnafoto_r5294_res.jpg

Netradičná chránená dielňa sa prezentovala aj na turnaji v bocci. Foto: Pavol Kulkovský

V Smart Chance majú momentálne štyroch pracovníkov s hendikepom. Ku každému z nich je pridelený jeden zdravý pracovník. „Veľmi dobre si pomáhajú, po čase každý príde na algoritmus spolupráce s kolegom s postihnutím,“ poznamenáva Zajac.

Či sa niekto uchytí, nie je len o stupni postihnutia, ale aj o mentálnom nastavení, ak chce pracovať a je šikovný, môže. „Vôbec nám neprekáža, ak adept na prácu u nás nemá nejakú zásadnú pracovnú skúsenosť z minulosti, ale musí mať vzdelanie, ktoré ho pripraví na istú záťaž,“ komentuje.

Nespadli z Marsu

„Keď som prišla do firmy, o personalistike som nevedela nič. Začala som si robiť rešerše na najjednoduchších pracovných portáloch,“ hovorí 29-ročná Veronika Vašinová. Vyštudovala sociálnu prácu, už na vysokej škole sa teda musela integrovať so zdravými spolužiakmi. „Mala som výhodu, že som bola od mladosti medzi zdravými ľuďmi,“ hovorí.

Aj keď nie je fyzicky úplne fit, keďže trpí vrodenou stuhlosťou svalov, je schopná prebrať zadanie, identifikovať klienta či potenciálneho zamestnanca, dohodnúť podmienky. „Robím všetko úplne autonómne, od výberu zamestnancov pre našich klientov až po organizáciu školení a workshopov,“ dodáva.

Zdá sa jej, že postoj ľudí sa postupne mení. „Menej sa stretávam s výsmechom, ľudia sú ochotnejší pomáhať. Už sa na nás nepozerajú, akoby sme spadli z Marsu,“ hovorí Veronika.

Musia byť konkurencieschopní

Niekoho môže v tejto chránenej dielni zaskočiť čisto podnikateľský princíp. Podľa spolumajiteľa Smart Chance by mali byť chránené dielne životaschopné, a teda konkurencieschopné vo vzťahu k bežným firmám.

„Nevýhodou väčšiny z nich je to, že nie sú. Štát sa snaží tlačiť na efektivitu dielní aj znižovaním príspevkov na ne, ale je otázka, či práve toto je správny postup,“ mieni Zajac.

Ich firma sa k práci s hendikepovanými dostala úplne náhodou. Zamestnali mladého človeka s pomerne ťažkým deficitom sluchu. Zistili, že môžu získať štatút chránenej dielne. Ich podnikateľský projekt je založený na tom, že podľa našich zákonov musí každá firma s istým počtom zamestnancov buď zamestnávať človeka s hendikepom, alebo brať výrobky či služby od chránených dielní. Brat Tomáša Zajaca, Lukáš pracoval ako špičkový headhunter. Rozhodnutie bolo preto pomerne jednoduché, novovzniknutá firma sa začala venovať okrem iného aj personálno-poradenským službám, headhunting, školeniam zamestacov, všetko čo do portfólia konzultačných firiem patrí.

„Pre firmy je to atraktívne, lebo si to môžu okrem iného uplatniť v rámci náhradného plnenia voči štátu. Banky napríklad stále potrebujú školiť zamestnancov. Našou úlohou je potom identifikovať tých, pre ktorých môže byť objednanie nejakej služby ľahším riešením než platenie tisícov eur ročne pokuty za ´nezamestnanie´ hendikepovaného. Niektoré firmy platia štátu až 50-tisíc eur, čo za desať rokov tvorí až pol milióna eur. Oslovujeme každého, nikdy neviete, čo ktorá firma potrebuje. Z pätnástich telefonátov získame jedno stretnutie, z piatich stretnutí možno jedného reálneho klienta. Dá sa takmer presne určiť, koľko telefonátov potrebujeme na uzavretie jedného obchodu,“ vysvetľuje Vašinová.

Je to pravé miesto?

Samozrejme, zamestnávanie hendikepovaných naráža na isté fyzické prekážky. Aj ich firma predtým sídlila v príjemnom rodinnom dome, ale na obedy museli prechádzať cez dvojprúdovú cestu, a to už bol pre ich pracovníkov problém. Preto sa presťahovali do veľkého bytu vo výškovom dome, ktorý si mohli upraviť celkom bezbariérovo.

„Ak sa už rozhodnete zapojiť do svojho biznisu aj ľudí s hendikepom, nutnosť širšej toalety či zrušenie prahov by vás v tom nemali zastaviť,“ mieni Zajac.

Hlavným partnerom tejto formy podnikania sú úrady práce. Hoci u zdravých ľudí je ohodnotenie pracovníka adekvátne jeho kvalifikácii, štátny príspevok na zamestnávanie hendikepovaného je stále ten istý bez ohľadu na odbornosť jeho práce.

Otázka je, či sú chránené dielne, kde hendikepovaní robia len opakujúce sa fyzické výkony, skutočne tým pravým miestom integrácie. „Ak robíte žiarovky, robíte dookola ten istý úkon. Pri našej práci sa však musíme stále dohovárať, organizovať,“ pripomína.

„Ak sme sa dohodli, že žijeme v krajine, ktorá rešpektuje minority, tak by sme hendikepovaným mali dať podmienky, aké si zaslúžia. Stačí sa pozrieť na volebné programy primátorov a starostov, či niekto z nich dbá aj na podmienky postihnutých,“ komentuje Zajac.

Chybu však vidí aj na strane prevádzkovateľov chránených dielní. „Sme atomizovaní, mediálne nezdatní, nevieme si určiť hlavné posolstvá, ktoré by sme chceli dávať verejnosti na vedomie,“ hovorí.

Drsnejšia kampaň

Po revolúcii sa Zväz invalidov roztrieštil podľa jednotlivých postihov, dnes teda nie je žiadna funkčná organizácia, ktorá by tieto firmy zastrešovala. Úlohou na najbližšie obdobie by teda malo byť združiť sa, kvalifikovane žiadať od štátu všetko, čo by sa malo zlepšiť, ale aj vysvetľovať , čo dielne robia, aby si získali širšiu verejnosť na svoju stranu.

Najdôležitejšou otázkou však podľa Zajaca stále zostáva osveta. „Rád by som vysvetlil obyčajným ľuďom, čo stojí spoločnosť, ak je invalidný dôchodca doma bez práce,“ hovorí.

Za prvé roky po revolúcii sme sa podľa neho pohli míľovými krokmi vpred vo vzťahu k postihnutým, ktorých za socializmu zatvárili do ústavov. Vývoj však musí ísť ďalej.

Znakom normálnosti situácie v dielni je podľa neho to, ak šéfa podriadení s hendikepom hnevajú rovnako ako zdraví. „My si aj zo seba robíme žarty,“ pritakáva Vašinová.

Ak by chcel Zajac tlmočiť verejnosti toto posolstvo, pokojne by zvolil aj drsnejšiu kampaň. „Napríklad by som dal vozičkára na plagát a k nemu text: Nevstávam od nedokončenej práce. Len takáto ľadová sprcha môže naštartovať diskusiu aj u širšej verejnosti,“ mieni.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 16 070
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 388
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 292
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 130
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 378
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 941
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 881
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 718
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 638
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 496

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Domov

Tohtoročné Ceny Pamäti národa získali Slováci Matejčíková a Šimko

Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v Národnom divadle v Prahe.

Domov

Na zhromaždenie pri príležitosti 17. novembra prišli stovky ľudí

Novozvolení župani a lídri opozície sa stretli v Bratislave.

Domov

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

Domov

Lykožrút opäť na scéne. Trnka ho riešil mucholapkami, Vareha metličkami

Debata o nekontrolovanej ťažbe v chránených lesoch znovu otvorila aj tému lykožrútov. Dvaja ministri pre nich čelili stíhaniu.