BRATISLAVA. Pred Vianocami v roku 1993 postavili na Hlavnom námestí v historickom centre Bratislavy drevené stánky. Primátor Peter Kresánek sa inšpiroval v Rakúsku a Nemecku a rozhodol sa do ulíc priniesť vianočné trhy.
Správnu atmosféru okrem vareného vína v otváracom roku dodal aj sneh, ktorý vtedy napadol. Ľudia si na trhy zvykli, a tak je už v hlavnom meste dobrým zvykom tlačiť sa v zime pri víne v tégliku a s cigánskou v žemli.
„Za socializmu sa tu nič takéto nerobilo,“ hovorí Dionýz Hutár, ktorý v tom čase pracoval na magistráte. „Prvé stánky v roku 1993 boli také jednoduchšie, až by som povedal, že jednorazové, na jednu zimu. Ale sortimentom to bolo podobné ako dnes.“
Kresánek nechcel, aby sa na trhoch predávalo oblečenie ako na burzách a trhoch na zimných štadiónoch, ktoré boli začiatkom 90. rokov populárne. Predajcovia ponúkali najmä ľudové výrobky a tradičné slovenské jedlá.
Odvtedy sa vianočné trhy zo skromnejšej podoby rozšírili do dnešnej, s lepším zázemím a veľkými tlačenicami. V 90. rokoch začali trhy organizovať aj ďalšie mestá. V Prešove sa vraj prvé stánky objavili už pred rokom 1989.
Hlavné námestie v decembri 1993. FOTO – TASR
Už od 15. storočia
Etnologička Katarína Nádaská hovorí, že vianočné trhy vlastne nadviazali na tradície z 15. a 16. storočia. „Vtedy to neboli dnešné vianočné trhy, predávali sa tam veci na prípravu vianočnej tabule. Jednoducho to, čo my nájdeme v obchodoch, bolo vtedy dostať na trhoch.“
K nim sa pridali aj vianočné ozdoby. „Bola to záležitosť podstatne neskoršia, lebo u nás sa vianočné stromčeky objavujú až v 18. storočí, aj to len v šľachtickom a meštianskom prostredí, v ľudovom dokonca až na konci 19. a začiatkom 20. storočia.“
