Dáni majú nakoniec väčšie problémy s členmi ako s kandidátmi
BRUSEL 6. decembra (SITA) – Napriek tomu, že rokovania o vstupe do Európskej únie (EÚ) sa neuzavrú ani na pondelkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli, viaceré kandidátske krajiny nemajú už s dánskym predsedníctvom o čom rokovať. Svoje bila
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
terálne záležitosti si s úniou podľa dánskeho predsedníctva vyriešili Slovensko, Maďarsko, Cyprus, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na zlepšení svojej čistej finančnej situácie aj naďalej trvajú Slovinsko a Česká republika, zatiaľ čo Poľsko a Malta majú okrem požiadaviek všeobecného charakteru na srdci aj niektoré bilaterálne otázky. Toto delenie je vypracované na základe toho, ako situáciu jednotlivých kandidátskych krajín vníma dánske predsedníctvo, Európska komisia (EK) a predstavitelia kandidátskych krajín s ním z rôznych dôvodov nemusia súhlasiť. Podľa diplomatických zdrojov je jasné, že viac ako s kandidátmi musí v záverečnej fáze rokovaní vyjednávať dánske predsedníctvo s členskými štátmi únie. Ponuku, ktorú Dáni kandidátskym krajinám predložili, totiž stále neodsúhlasili viaceré členské štáty a podľa zdrojov dánskeho predsedníctva to nebudú schopné urobiť skôr ako na samotnom summite v Kodani. Ak v pondelok do Bruselu pricestuje minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan, aby sa stretol s dánskym partnerom Perom Stigom Möllerom a komisárom pre rozšírenie Günterom Verheugenom, rokovania o vstupe uzavrieť môcť nebude, pretože dánske predsedníctvo nebude mať v rukách schválenú pozíciu celej pätnástky. Ak by aj Slovensko deklarovalo pripravenosť uzavrieť rokovania za podmienok ponúknutých dánskym predsedníctvom, urobí to s tým, že prípadné ďalšie finančné zlepšenia pre iných kandidátov dosiahnuté v Kodani získa aj ono. Ide najmä o zvýšenie kvóty na mlieko, získanie dodatočných kompenzácií a zvýšenie úrovne priamych platieb. Dánske predsedníctvo dostalo však od členských krajín signály, že jej ponuka kandidátov je absolútnym maximom, pričom v niektorých oblastiach zašlo až za toto maximum. Viac peňazí jednoducho podľa niektorých štátov už k dispozícii nie je, hoci podľa výpočtov by v berlínskej rezerve malo byť aj po dodatočných zásahoch dánskeho predsedníctva (dodatočné kompenzácie pre Slovinsko, ČR, Maltu a Cyprus v hodnote 300 miliónov eur) okolo dvoch miliárd eur. Všetky kandidátske krajiny, aj tie, ktoré by boli teoreticky pripravené na uzavretie rokovaní, trvajú na tom, že všetky dodatočné peniaze budú medzi nich rozdelené spravodlivo, a nie že napríklad Poľsko dostane viac len preto, že je to pre rozšírenie dôležitejšie. Podľa doterajšieho kľúča by Slovensko na prípadné kompenzácie získalo opäť 6,3 percenta z celkového balíka.