Ak ľudia vyjdú do ulíc, neznamená to hneď, že chcú povaliť politický systém, hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Protesty proti korupcii v politike vyústili už do päťtisícového pochodu v Bratislave. Čo to znamená?
„Je to prejav určitej občianskej nespokojnosti voči politikom. Ale nie iba tým z vládnej strany, ale všeobecne. Politici radi hovoria o transparentnosti v rôznych oblastiach života, no zároveň na povrch vychádzajú rôzne kauzy. Ľudia potom majú pocit, že o tom iba rozprávajú, ale skutočnosť je úplne iná.“
Protesty organizujú lídri opozície. Dajú sa ciele protestov vnímať širšie ako politický boj opozície?
„Je prirodzené, že opozičné strany si hľadajú témy, cez ktoré spochybňujú legitimitu vládnej moci a snažia sa kritizovať spôsob jej vládnutia. Na druhej strane si nemyslím, že účastníci protestov to vnímajú len v hraniciach opozičnej aktivity, ide o univerzálne požiadavky voči politickej scéne.“
Demonštrantov v prejave podporil aj prezident Andrej Kiska. Môže to protestom dodať energiu?
„Pán prezident ako nepolitik vzišiel z ľudu a je prirodzené, že má charizmu poukazovať aj na takéto problémy. Dôvera vo výkon prezidentského úradu je dnes veľmi vysoká a jeho prejavy porozumenia a sympatií voči protestom určite môžu dodať demonštrantom silu.“
Môžu sa demonštrácie rozšíriť aj mimo Bratislavy?
„Je to najmä otázka organizácie, vždy za nimi treba vidieť aj skupinu ľudí, ktorí sú ochotní robiť aj čisto organizačnú prácu okolo protestov, a preto to závisí aj od toho, či sa aj v ďalších lokalitách nájdu ľudia s takýmto občianskym potenciálom. Takéto protesty však potrebujú aj objekty, kde môžu prejaviť svoju nespokojnosť a čo je na to lepšie ako parlament, budova vlády alebo dom Pavla Pašku v Košiciach? Ťažko očakávať, že sa niekto postaví pred radnicu v meste XY a bude tam kričať na vládu či parlament.“
Protesty spustila kauza CT prístroja, premiér pre ňu odvolal ministerku, podpredsedníčku parlamentu, rezignoval aj šéf parlamentu Paška. Nestratili protesty náboj?