BRATISLAVA. Korupcii v zdravotníckych zariadeniach by sa podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) dalo predchádzať vznikom nemocničných rád.
Šlo by o kontrolný orgán, ktorý by mal v kompetencii hospodárenie alebo prevádzku zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je štát.
Rada by podľa komory mala dať súhlas aj na uzatváranie zmlúv v prípade stanoveného objemu finančných prostriedkov.
Komora si myslí, že súčasný stav riadenia v zdravotníctve môže za predražené či nepotrebné nákupy.
Riaditeľ nemocnice by tak dostal kontrolu. Rady by sa zriadili napríklad vo fakultných, univerzitných nemocniciach či špecializovaných ústavoch, informoval po štvrtkovom rokovaní na ministerstve zdravotníctva prezident Lekárskej komory Marian Kollár.
Upozornil, že nemocnice v priamej pôsobnosti štátu v súčasnosti nemajú správne ani dozorné rady. V nemocničných radách by podľa komory boli zástupcovia z ministerstva, zamestnanci nemocnice, zástupca SLK a možno niekto z odborovej organizácie.
Každý návrh, ktorý dajú odborné spoločnosti, je pre ministerstvo prínosom. Musíme si ho preštudovať. K tejto téme sa ešte pred Vianocami stretneme a povieme výsledok," reagovala riaditeľka komunikačného odboru ministerstva Zuzana Čižmáriková.
Lekári na stretnutí s ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom vyjadrili nespokojnosť so súčasným návrhom rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva a upozornili, že predstavuje riziko zhoršenia situácie voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom.
Čižmáriková konštatovala, že peňazí v rozpočte je o 80 miliónov eur viac než v roku 2014.
"Z toho máme po dlhých rokoch kapitálové výdavky v hodnote 30 miliónov eur, dodala s tým, že rozpočet vykryje navýšenie miezd v zdravotníctve aj navýšenie minimálnej mzdy.
Lekárska komora riešila s ministrom aj povinné členstvo lekárov v komore. Kollár tvrdí, že komora by v takom prípade mala dosah na všetkých lekárov, čo označil za absolútne legitímne a nevyhnutné.
