[content type="longread-pos" pos="full"]
S odchádzajúcim primátorom chce Ľubomír Andrassy zostať v politike
[/content]
Ľubomír Andrassy. (foto: SME - Gabriel Kuchta)[content type="longread-pos" pos="left"]
Autori:
[/content]
V Smere sú prechcaní a vypočítaví ľudia, ktorým ide o biznis, s predsedom Robertom Ficom je však kamarát, hovorí Ľubomír Andrassy, dlhoročný hovorca Milana Ftáčnika. Hovorcovia sú podľa neho u nás degradovaná profesia.
Študovali ste vojenské letectvo. Prečo?
„Rozhodoval som sa v čase spoločenských aj politických zmien, tesne po novembri 1989. Jeden deň ma vylúčili z gymnázia, lebo som sa zúčastnil na generálnom štrajku, o týždeň ma zase prijali späť. Dlho som sa rozhodoval, či ísť na vysokú školu technického, či spoločenského zamerania. Nakoniec som išiel na Vojenskú vysokú školu letectva v Košiciach, jednu z najprestížnejších škôl v bývalom Československu. Keď som ju skončil, bola už ČSFR rozdelená a medzitým ma prijali na medzinárodné vzťahy a politológiu v Banskej Bystrici, a keďže mi nechceli dovoliť pracovať ako profesionálovi pre vojenské letectvo a zároveň študovať externe na civilnej univerzite, odmietol som podpísať vstup do armády. Zvíťazila u mňa cesta práce s ľuďmi pred vychutnávaním si čara leteckej techniky.“
Aj ste niekedy lietali?
„Lietal som naposledy pred deviatimi rokmi, mám za sebou aj nejaké zoskoky padákom a lietanie na paraglajdingu. Slovensko malo a má armádu vo veľmi zlom stave, ešte horšie na tom bolo naše letectvo. Počas školy som mal možnosť prejsť si krajiny západnej a najmä východnej Európy a videl som, ako sú porušované ľudské práva. To sme riešili aj v Československu. V roku 1991 prišiel rozkaz ministra obrany na humanizáciu armády, odvtedy sa vojak smel sťažovať na nadriadeného alebo odmietnuť rozkaz. Šikana bola na dennom režime, kde starý mazák nerobil takmer nič, mladý mu musel nosiť jedlo z kantíny alebo robiť mŕtvu muchu – spadnúť z dvojposchodovej postele na zem. Najzvláštnejšie bolo, že tí mladí to brali ako samozrejmosť. Proti šikane sme pomerne úspešne bojovali.“
Čo podľa vás porazilo Milana Ftáčnika vo voľbách?
„Je to relatívne. Výhra nemusí byť vždy výhrou a prehra prehrou, ale môže byť aj výhrou, výzvou pre nový projekt. Po čase môžete teda prehru považovať za výhru.“
Milan Ftáčnik vyhral?
„Nie, prehral. Ale prehral dôstojne. Analyzujeme to. Volič nemá čas sledovať politiku do takej hĺbky, aby vedel, že ste mestu ušetrili vyše 70 miliónov, že ste získali pre mesto 300 miliónov na strategické, dopravné projekty. Preto, že prvé dva roky sme museli výrazne šetriť, sme nemali priestor a ani financie na to, aby sme za sebou mohli nechať nejaký rukolapný výsledok, kým napríklad Andrej Ďurkovský nechával most Apollo."
Tak potom ste tie voľby prehrali vy osobne, lebo ste to nedokázali ľuďom vysvetliť.
„Volič potrebuje pre volebné rozhodnutie reálnu skúsenosť. Ak by videl, že je nový Starý most, že chodia nové električky a ak máte opravené cesty nie týždeň, ale tri-štyri mesiace pred voľbami, tak si povie, že dobre, tento na to má, môže dosiahnuť ďalšie veci. Lenže my sme mali naštartované veľké projekty tak, že sme ich nevedeli mať dokončené do dňa volebného zápasu. Tak to ťažko viete odkomunikovať.“
V týždni pred voľbami ste otvárali trať na hlavnú stanicu a riešili trať do Dúbravky, krátko pred voľbami ste tiež ukazovali novú električku. Nie je to presne to, čo ste práve spomínali?
„Tieto aktivity mohli mať potemkinovský efekt. Ak voličom tri a pol roka hovoríte, že na to nie sú peniaze a zrazu sa to dá, tak má pochybnosti.“
Čím teda vyhral Ivo Nesrovnal?
„Na pravicových a liberálnych Bratislavčanoch, ktorí vnímajú pôsobenie politických strán ako jednu veľkú katastrofu. Procházka svojím pyrhovským krokom, stiahnutím Tatiany Kratochvílovej v prospech Milana Kňažka, len pomohol Ivovi Nesrovnalovi. Ten sa stal symbolom moderného a perspektívneho politika, ktorý je úspešný a sympatický, a dokázal povedať nie problematickým stranám a rázne povedal nie korupcii, keď ho chceli kupovať. My sme túto pozitívnu emóciu merali týždeň a pol pred voľbami, vedeli sme, že Kňažko stagnuje a padajú mu preferencie a my už nemáme reálny priestor a ani nástroje na to, aby sme proti tejto emócii vedeli zabojovať. Vyhral vďaka tomu, že najviac presvedčil ľudí o tom, že chce byť primátorom a že má odvahu. My sme nemohli zahrať na politickú otázku, že Milan Ftáčnik nemá nič so Smerom, keďže sme s vládou museli tri roky aktívne komunikovať pre európske fondy či financie, ktorými by sme mohli vyrovnávať finančný rozdiel vzniknutý zlým spočítaním obyvateľov.“
Čiže nálepka Smeru v Bratislave škodí.
„Ak máte čisto nálepku Smeru, tak nemôžete vyhrať. Pred štyrmi rokmi nám nahrávalo, že sme mali výsledky z Petržalky, kde bol Ftáčnik starostom. Hmatateľné ihriská, opravené školy, škôlky, stromy a podobne. Smer bol zároveň v opozícii a pravica tápala vo vládnutí. Tieto voľby sú prehrou celého politického spektra. Stelesnením rozkladu strán na pravej strane bol Milan Kňažko. Neschopnosť čítať politiku prejavil Procházka. To bol veľmi rázny impulz, keď si Bratislavčan povedal, že dosť, nebudú zo mňa ďalej robiť hlupáka.“
Smer prišiel o primátora, všetkých starostov a v zastupiteľstvách má výraznú menšinu. Nie je to hlavne prehra Smeru?
