BRATISLAVA. Každý Slovák ročne vyprodukuje v priemere 322 kilogramov komunálneho odpadu, na opätovné zhodnotenie však vytriedi iba 31 kíl.
Ostatné smeti zamorujú krajinu najmä na skládkach, časť sa energeticky zhodnocuje v spaľovniach.
Z porovnania krajín Európskej únie vychádzame ešte horšie, ako naznačujú údaje nášho Štatistického úradu.
Slováci podľa neho v roku 2013 vytriedili 168-tisíc ton odpadu, štatistici však doň zaraďujú napríklad aj vyseparovaný odpad, ktorý po dotriedení tak či tak skončí v spaľovniach a na skládkach.
Európsky štatistický úrad Eurostat naproti tomu porovnáva množstvo odpadu, ktorý sa v krajinách skutočne materiálovo zrecykluje. V roku 2012 to u nás bolo 104-tisíc ton, čo je necelých šesť percent komunálneho odpadu.
Menej ako my v EÚ recykluje už iba Rumunsko. Ak k recyklovaniu prirátame aj kompostovanie, takto ekologicky sa na Slovensku v roku 2012 zlikvidovalo necelých 13 percent komunálneho odpadu. V EÚ je to vyše 41 percent.
Triediť je luxus
„Napriek oficiálnym vyhláseniam štátnych úradov, samospráv, ale aj odhodlaniu občanov chrániť životné prostredie sa u nás nerobí pre zvýšenie podielu separovaného odpadu takmer nič,“ hovorí Martin Valentovič zo združenia Priatelia Zeme.
„Hlavný problém je, že u nás sa triedi najmä preto, že nás do toho tlačí Únia, a nie preto, že by v tom politici videli nejaký dôležitý zmysel.“
Na podporu dôkladnejšieho triedenia odpadov obciam chýbajú peniaze. Hoci samosprávy majú vytvoriť podmienky na triedenie odpadov z plastov, papiera, skla a kovov už od roku 2010 a bioodpadov od roku 2013, mnohé to robia iba obmedzene.
„Pre niektorých starostov je, žiaľ, stále lepšie dať to všetko do zmesového komunálneho odpadu alebo to zapáliť za dedinou a nemať s tým ďalšie náklady,“ priznáva podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská. „Takéto riešenie nepodporujeme.“
