- región má vzniknúť tam, kde je viac ako polovica Maďarov
- mestá a dediny by sa mali k regiónu pripojiť dobrovoľne
- na území, ktoré SMK spomína, žije viac ako stotisíc Slovákov
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Koncepciou zachovania a rozmachu Maďarov na Slovensku nazvala mimoparlamentná Strana maďarskej komunity (SMK) svoj návrh na vytvorenie regiónu so špeciálnym statusom na juhu Slovenska.
Vzniknúť má spojením obcí, kde sa viac ako polovica obyvateľov hlási k maďarskej národnosti.
Nápad, o ktorom ako prvý napísal denník Új szó, má podľa strany vyriešiť problémy južného Slovenska, ktoré patrí k zaostalejším regiónom, ale aj zastaviť pokles počtu Maďarov žijúcich na Slovensku.
„V priebehu dvadsiatich rokov je nás o 110-tisíc menej,“ citujú výsledky sčítania obyvateľov.
O autonómii nehovoria
Autonómia
Čo navrhujú
- vznik „regiónu so špeciálnym statusom“ na juhu, priamo o autonómii nehovoria,
- k regiónu by sa mohli pripojiť obce, kde sa viac ako polovica ľudí hlási k maďarskej národnosti,
- týka sa to približne 360 obcí s asi pol miliónom ľudí, viac ako 100-tisíc je Slovákov,
- región by mal mať právomoci podobné ako župy, napríklad spravovať cesty a domovy dôchodcov.
SMK si dáva pozor, aby návrh nenazývala územnou autonómiou, aj keď o ňu fakticky ide.
„Samotná terminológia má u jedných alebo druhých ľudí iný význam, ako by skutočne mala mať, základnou otázkou je, aby sme našli riešenie pre problémy južného Slovenska,“ vraví podpredseda strany a spoluautor textu Péter Őry.
Aké právomoci by región so špeciálnym statusom mal mať, SMK v materiáli presne neopisuje. Vo všeobecnosti hovorí napríklad o hospodárskej či regionálnej politike.
Tam, kde je strana konkrétnejšia, sa právomoci podobajú dnešným vyšším územným celkom (VÚC). Región má spravovať domovy dôchodcov, cesty či nemocnice, ktoré ležia na jeho území.
Obce by sa k regiónu mali pripojiť dobrovoľne. Őry hovorí o vôli ľudí, no netvrdí, že by o otázke museli rozhodnúť výhradne miestne referendá. „Legislatívne je tam viac možností, materiál dáva priestor na diskusiu.“
Pol milióna ľudí
Ak by SMK svoj návrh presadila, týkal by sa asi 360 obcí, v ktorých podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 žije približne pol milióna ľudí.
Okolo 340-tisíc z nich je Maďarov, viac ako stotisíc Slovákov, zvyšní sa hlásia k rómskej, rusínskej či inej národnosti.
Strana tvrdí, že na území južného regiónu budú zachované práva všetkých.
„Berúc túto skutočnosť do úvahy navrhujeme v našom dokumente taký proces rozhodovania, podľa ktorého ani slovenská, ani maďarská komunita nemôže byť prehlasovateľná v oblasti školstva, kultúry a používania jazyka,“ píšu vo svojom stanovisku.
Őry je presvedčený, že z novej samosprávy budú mať osoh aj Slováci, ktorí žijú na južných územiach. „Aj ich sa dotýka, že tam neprichádzajú žiadne väčšie investície.“
Materiál ponúkajú na verejnú diskusiu, zverejnili ho však iba v maďarčine. „Preklad sa pripravuje, mal by byť hotový v dohľadnom čase,“ sľubuje autor dokumentu Őry.
Most-Híd nesúhlasí
Predseda konkurenčného Mosta-Hídu Béla Bugár hovorí, že jeho strana má vlastné návrhy, ktoré sa týkajú práv maďarskej menšiny na Slovensku a nebude sa preto vyjadrovať k programu inej strany.
„Náš návrh, samozrejme, územnú autonómiu neobsahuje,“ hovorí Bugár. „Ak sa chce menšina rozvíjať, potrebuje práva v oblasti jazyka, kultúry a školstva. To je podľa mňa najdôležitejšie.“
Europoslanec za Bugárovu stranu József Nagy už v minulosti upozornil, že každá územná autonómia by vyčlenila tých Maďarov, ktorí nežijú v obciach, kde tvoria väčšinu obyvateľstva.
SMK by chcela na území, kde je Maďarov menej ako polovica, zaviesť iný typ menšinovej samosprávy v jazykových a kultúrnych otázkach.
Strana mieni so svojimi návrhmi osloviť voličov v parlamentných voľbách v roku 2016 a potom ich presadiť v parlamente. V súčasnosti najsilnejšia strana Smer v minulosti odmietala nielen autonómiu, ale presadzovala skôr centralizovaný model verejnej správy.
Minister vnútra Robert Kaliňák po minuloročných župných voľbách povedal, že pre Slovensko by bolo najlepšie rozdelenie na tri veľké kraje, ktoré by dopĺňalo hlavné mesto Bratislava.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
