Agentúrne spravodajstvo sme doplnili informáciami z denníka SME
BRATISLAVA. Ivan Gašparovič sa zapíše do histórie ako prvý prezident, ktorý porušil ústavné práva občana.
Rozhodol o tom Ústavný súd pod vedením Ladislava Orosza, keď vyhovel sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorého exprezident odmietol vymenovať za generálneho prokurátora, hoci bol riadne zvolený parlamentom.
"Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok," uviedol Orosz.
Čentéšovi súd zároveň priznal odškodné 60-tisíc eur, ktoré musí zaplatiť Kancelária prezidenta.
Ďalších 2222 eur je povinná uhradiť Čentéšovmu právnemu zástupcovi ako náhradu trov konania.
"Oceňujem, že súd nepodľahol tlaku a rozhodol nezávisle. Peňažné prostriedky po odpočítaní nákladov na moju obhajobu prevažne zašlem detskému hospicu Plamienok a v menšej sume občianskemu združeniu Via Juris," zareagoval prokurátor Čentéš.
Generálnym prokurátorom sa však Čentéš nestane. Jeho žiadosť, aby súd vrátil prezidentovi prípad na nové konanie, súd zamietol.
Ani šéf prokuratúry Jaromír Čižnár, ktorého Smer zvolil po odstránení Čentéša, sa odstúpiť nechystá.
Gašparovič mal po vynesení verdiktu dobrú náladu. Trval na tom, že pri nevymenovaní Čentéša postupoval správne.
Gašparovič si z rozhodnutia robil žarty. Trvá na tom, že urobil dobreČítajte
Vyčítal mu aj Matoviča
Napriek tomu, že Národná rada v roku 2011 zvolila Čentéša za generálneho prokurátora, vtedajší prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať.
Čentéš na súde namietal porušenie svojich základných práv, najmä na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.
Gašparovič ako prezident koncom roku 2012 zdôvodnil nevymenovanie Čentéša pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča o korupcii v politike.
Čentéš sa obhajoval, že ku skartácii došlo omylom.
Smer medzitým v júni 2013 zvolil za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorého Gašparovič onedlho vymenoval.
Opozícia vtedy prezidentovi vyčítala, že s vymenovaním nepočkal do rozhodnutia Ústavného súdu.
Pre námietky zaujatosti voči dvanástim ústavným sudcom, tak zo strany Ivana Gašparoviča, ako aj Jozefa Čentéša, nemohol súd o veci rozhodnúť už skôr.
Patovú situáciu odblokoval až nový prezident Andrej Kiska, ktorý stiahol všetky námietky svojho predchodcu.
Fico nevidí cestu späť
Predseda vlády Robert Fico (Smer) napriek rozhodnutiu Ústavného súdu nevidí cestu späť.
"Nepoznám rozhodnutie Ústavného súdu, počujem to prvýkrát. Rešpektujem ho, ale neverím, že sme my urobili chybu. Prezident Ivan Gašparovič rozhodol o nevymenovaní pána Čentéša a bol potom legitímne zvolený za generálneho prokurátora Jaromír Čižnár. Nevidím cestu späť," zdôraznil Fico.
Podobne sa vyjadril aj minister vnútra Robert Kaliňák.
"Jaromír Čižnár bol riadne zvolený a jeho voľbu nikto nikdy nenapadol. Na generálnej prokuratúre bolo dvojročné vákuum a neviem si predstaviť, čo by bolo dnes, keby nenastúpil Čižnár," povedal Kaliňák.
Strany OĽaNO, SaS a Nova vyzvali Čižnára, aby zvážil odchod z funkcie. Gašparoviča zasa, aby odškodné zaplatil on.
Podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu Eduarda Bárányho by mal Čižnár funkciu generálneho prokurátora vykonávať aj naďalej. "Ide len o zrušenie rozhodnutia bez vrátenia na ďalšie konanie," tvrdí Bárány.
Rozhodnutie súdu podľa Bárányho nebude mať nejaké zásadné dôsledky pre slovenskú ústavnú prax.
"Ak áno, tak by to mohlo viesť k nejakému celkovému reštriktívnejšiemu prístupu k uplatňovaniu personálnych právomocí prezidenta," dodal.
[content type="avizo-clanok" img-db="pataj" id="7530150" title="Komentár Romana Pataja" url-type="sme-article"]Čižnárovo odstúpenie by bolo pre Slovensko mimoriadne užitočný precedens[/content]

Beata
Balogová
