. Ako doping zapôsobila na kandidátske krajiny druhej skupiny perspektíva, že už v roku 2004 by sa mohli ako rovnoprávni členovia únie zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Kurier.
Malta, Lotyšsko, Litva a Slovensko, ktoré začali rokovania o vstupe do EÚ o dva roky neskôr ako prvá skupina, už prakticky dobehli krajiny prvej vlny, zaostávajú len Rumunsko a Bulharsko, informujú noviny.
Osobitne tešia úspechy Slovenska, ktoré sa v počte uzatvorených kapitol stihlo vyrovnať už Českej republike, podotýka Kurier a zároveň konštatuje, že obavy vzbudzuje hlavne zaostávanie Poľska, ktoré sa spomedzi 12 kandidátov na vstup do únie dostalo na predposledné miesto.
Kapitoly ako voľný pohyb osôb a trh s pôdou považujú vo Varšave za chúlostivé témy a kvôli blížiacim sa septembrovým voľbám sa k nim poľskí politici odmietajú vyjadrovať, píše Der Kurier a dopĺňa, že Poliaci majú strach z výpredaja svojej krajiny Nemcom. To je aj dôvod požiadavky Varšavy na 18-ročné prechodné obdobie, počas ktorého by sa Poľsko primerane pripravilo na úplnú liberalizáciu trhu s pôdou.
Dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse prináša v tejto súvislosti vyjadrenie komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena, ktorý najnovšie výroky o zaostávaní Poľska zásadne odmieta. "Nezáleží od počtu uzatvorených rokovacích kapitol, ale od skutočného stavu príprav," tvrdí Verheugen.
Podľa jeho názoru je časový rámec, dohodnutý na summite EÚ v Nice a Göteborgu absolútne realistický a únia by mohla nových členov prijať skutočne už začiatkom roka 2004. Verheugen však upozornil na to, že únia nebude udeľovať nijaké výnimky a zo svojich požiadaviek nezľaví. Nevyhovie ani požiadavkám na úpravu prechodných období pre voľný pohyb pracovných síl.
Verheugen tvrdí, že najväčšie obavy mu spôsobujú určité momenty, ktoré by sa mohli stať "skutočnými prekážkami vstupu". Nové členské krajiny musia byť schopné používať spoločnú európsku legislatívu a účinne bojovať proti korupcii, uzatvára Die Presse. Na stáži pedagógov spoza hraníc sa v Debrecíne zúčastňujú aj učitelia zo SR
Debrecín 2. júla (TASR) - Za účasti troch desiatok pedagógov maďarskej národnosti zo Slovenska, ako aj juhoslovanskej Vojvodiny, rumunského Sedmohradska a Zakarpatskej Ukrajiny sa dnes v Debrecíne začal už 11. ročník postgraduálneho vzdelávania učiteľov prvého stupňa, ktoré sa v tomto roku sústredí na prezentáciu meracích metód aplikovaných v pedagogike a psychológii.
Účastníkov stáže pripravia v Maďarsku predovšetkým na to, ako kontrolovať a hodnotiť pripravenosť žiakov a úroveň ich výchovy, ale aj ako uplatniť v škole diferencovaný prístup v úsilí o rozvoj osobnosti a minimalizáciu nevýhod.
Náklady na týždeň metodologickej prípravy pedagógov kryje sekretariát pre Maďarov spoza hraníc maďarského rezortu školstva. O rozšírení nie je informovaných takmer 80 percent obyvateľov EÚ
Brusel 2. júla (TASR) - Obyvatelia Európskej únie (EÚ) si najviac želajú prijatie Nórska a Švajčiarska, z kandidátskych krajín podporujú vstup Poľska, Maďarska a Českej republiky. Iba dve percentá ľudí sa však cítia dobre informované o pripravovanom rozšírení, naopak takmer 80 percent je informovaných zle alebo vôbec. Vyplýva to z mimoriadneho prieskumu Eurobarometer, ktorý dnes zverejnili v Bruseli.
Na otázku, ktoré tri krajiny by mali do EÚ vstúpiť ako prvé, sa 21 percent vyslovilo za Švajčiarsko a rovnaký počet za Nórsko. Vstup Poľska si želá 18, Maďarska 16 a Českej republiky 12 percent. Na štvrtom mieste skončilo s 10 percentami Turecko, hodnoty pre ostatné krajiny neboli zatiaľ zverejnené.
Zo súhrnov národných výsledkov za jednotlivé členské krajiny však vyplýva, že Slovensko sa vysokej podpore neteší a len málo ľudí vôbec vie, že sa o členstvo v EÚ uchádza (napríklad menej ako 13 percent Holanďanov a dokonca menej ako jedno percento Grékov). Jediné konkrétnejšie údaje o podpore Slovenska boli zverejnené v prípade Nemecka. Jeho prijatie podporuje osem percent východných a štyri percentá západných Nemcov.
Vo väčšine členských krajín podporujú obyvatelia vstup bohatého Švajčiarska a Nórska, z východnej Európy potom Poliakov, Maďarov a Čechov. Škandinávci pochopiteľne uprednostňujú Estónsko, Litvu a Lotyšsko. Na otázku, ktoré krajiny by do EÚ nemali vstúpiť, uviedlo najviac opýtaných Albánsko (23 percent), Turecko (20), Maroko (19), Bosnu a Hercegovinu (19) a Juhosláviu (15).
Šestnásť percent opýtaných si myslí, že EÚ by sa nemala vôbec rozširovať, 45 percent súhlasí s prijatím len niektorých krajín a iba 21 percent je toho názoru, že EÚ by sa mala rozšíriť o všetky krajiny, ktoré sa o to uchádzajú. Takmer dve tretiny Európanov (64 percent) súhlasia s tvrdením, že rozšírenie je dôležité, pretože zjednotí kontinent, 22 percent s takýmto názorom nesúhlasí.
Alarmujúce sú výsledky, podľa ktorých takmer 80 percent obyvateľov EÚ nie je informovaných o jej rozšírení. Iba dve percentá ľudí uviedli, že sú informovaní veľmi dobre. Dobre informovaných sa cíti 17 percent, zatiaľ čo 44 percent nie je dobre informovaných a 34 percent nie je dokonca vôbec informovaných.
"Samozrejme že sme znepokojení, ale nedá sa to urobiť len informačnou kampaňou z Bruselu, je to niečo, za čo je zodpovedná aj občianska spoločnosť a členské štáty," bránil sa voči kritike hovorca Európskej komisie (EK) pre rozšírenie Jean-Christophe Filori. "Nečakajme, že posolstvá z Bruselu ďosvietiaď hlavy obyvateľov. Musí to byť spoločné úsilie, nielen snaha komisie," vyhlásil na brífingu.
Najlepšie informovaní sa cítia Fíni, Dáni a Rakúšania, najhoršie Briti, Íri a Portugalci. Iba dve percentá obyvateľov EÚ majú pocit, že sú dostatočne zapojení do diskusii o rozšírení, 57 percent sa necíti vôbec zapojených. Viac ako 41 percent opýtaných nemá žiadne informácie o výsledkoch vlaňajšieho decembrového summitu v Nice, kde sa rozhodlo o reforme potrebnej pre rozšírenie. Séria vrážd slovenských kamionistov pokračuje-objavili telo Slováka J.U.
Rím/Udine 2. júla (TASR) - Furlanská polícia objavila podľa informácií zo Srbska pri ceste medzi talianskymi mestami Moggio a Pontebba pri Udine telo zavraždeného slovenského vodiča kamiónu J.U., ktorý sa v roku 1999 stal obeťou medzinárodnej zločineckej bandy. Po telesných pozostatkoch slovenského občana odvtedy bezvýsledne pátrali policajné orgány viacerých krajín.
Mafiánska organizácia, ktorá zločin spáchala, sa zameriavala na krádeže kamiónov a pôsobila aj na území Rakúska. Pripisuje sa jej desať vrážd. Podľa informácií polície z Tolmezza bola mŕtvola J.U. zabalená do nylónového vreca a ukrytá v diere hlbokej 30 metrov.
Pátranie, na ktorom sa zúčastnili aj príslušníci slovenskej polície, koordinoval prokurátor Enrico Cavalieri z Tolmezza a použili pri ňom aj cvičených psov. Telo 30-ročného Slováka, ktorého zavraždili v noci na 24, augusta 1999, previezli na pitvu do nemocnice v Tolmezze. Kvôli zlému zachovaniu tela obete však bude jej identifikácia ťažká. Po uvedenej procedúre majú telo J.U. previezť na Slovensko.
Medzi podozrivými zo spáchania vrážd kamionistov je aj jeden Slovák a jeden Čech, ktorých zatkli v Srbsku pre podozrenie z vraždy a lúpeže. Obaja sú stále vo vyšetrovacej väzbe a rozhodli sa spolupracovať s políciou. Ďalší podozrivý, 25-ročný Slovák D.M., spáchal v srbskom väzení samovraždu.
Na základe nových údajov z Belehradu polícia dúfa, že sa jej podarí objaviť aj telo ďalšieho zavraždeného slovenského vodiča J.N, ktorého zavraždili okolo 17. - 18. októbra 1999, a ktorého telesné pozostatky by sa tiež mohli nachádzať v uvedenej oblasti. Ministri vnútra Rakúska a SR sa dohodli na zlepšení bezpečnostnej spolupráce
Viedeň 2. júla (TASR) - Ministri vnútra Rakúska a SR, Ernst Strasser a Ivan Šimko, sa dnes na stretnutí vo Viedni zhodli na potrebe zlepšiť dvojstrannú spoluprácu v bezpečnostnej sfére.
Štvorbodový program okamžitých opatrení predpokladá predovšetkým zintenzívnenie kooperácie na spoločnom hraničnom úseku, uviedol rakúsky minister vnútra. Podľa Strasserových slov by súčasťou tohto programu mal byť spoločný prehľad o zariadeniach na štátnej hranici, analýza situácie na hranici, kontrolné stanovište, ako aj nevyhnutné zmluvné kroky v tejto oblasti.
I. Šimko, pre ktorého bola dnešná návšteva Viedne prvou vo funkcii ministra vnútra, ocenil srdečnú atmosféru, ktorá charakterizovala jeho rokovania krátko po nástupe do funkcie. Súčasne vyjadril poďakovanie hostiteľskej krajine za pomoc pri harmonizácii slovenského azylového a utečeneckého práva.
Minister vnútra SR, ktorý pri rokovaniach s rakúskym partnerom poukázal aj na nejasnosti v súvislosti s výškou hotovosti, ktorú musia mať pri sebe občania SR pri vstupe na rakúske územie, vyjadril poľutovanie, že presná výška tejto sumy v súčasnosti nie je zrejme jasná.
Ivan Šimko v reakcii na otázky súvisiace s podozrením zo zneužitia prostriedkov z fondov Európskej únie na Slovensku počas návštevy vo Viedni ubezpečil, že jeho rezort prípad skúma a do konca leta o ňom predloží detailnú správu. Dovtedy považuje minister za predčasné zaujímať stanovisko k obvineniam.
Slovensko má -ako pripomína rakúska agentúra APA- s komisárom EÚ Antoniom Vitorinom v rámci príprav na vstup do EÚ ambiciózny pracovný plán a chce do 1. januára 2004 vyriešiť všetky otvorené otázky. Rakúsko dnes ústami ministra vnútra Ernsta Strassera potvrdilo, že tieto ambície Bratislavy podporí.
Rakúsky minister vnútra chce podľa vlastných slov už koncom júla na stretnutí s rezortnými partnermi zo susedných kandidátskych krajín v Salzburgu iniciovať uzavretie tzv. Bezpečnostného partnerstva. Východoeurópske krajiny požadujú vstup do NATO v roku 2002
Tallin 2. júla (TASR) - Zástupcovia deviatich východoeurópskych krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Severoatlantickej aliancii dnes v estónskom Talline deklarovali svoju požiadavku na vstup do NATO v roku 2002.
Ministri zahraničných vecí či iní predstavitelia Albánska, Bulharska, Chorvátska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Rumunska, Slovenska a Slovinska vyjadrili presvedčenie, že sa prijatím ich krajín rozšíri zóna bezpečnosti a stability aliancie.
Ešte jasnejší dokument požadujúci ich prijatie do NATO majú v úmysle predložiť na ďalšom stretnutí, ktoré sa bude konať na jeseň tohto roku. Po prvý raz sa šéfovia diplomacií kandidátskych štátov stretli v minulom roku v litovskom Vilniuse, kde prezentovaním požiadavky na okamžité rozšírenie NATO vzbudili medzinárodnú pozornosť.
O rozšírení NATO sa rozhodne na pražskom summite, ktorý sa uskutoční v novembri 2002. Kľúčovú rolu pri rozširovaní NATO budú pritom zrejme zohrávať Spojené štáty americké. V priebehu ôsmich hodín zadržali na slovensko-rakúskej hranici až 91 utečencov
Viedeň 2. júla (TASR) - Rekordných 91 ilegálnych utečencov zadržali príslušníci rakúskej armády a pohraničnej polície na záver víkendu v rozličných oblastiach spolkovej krajiny Burgenland. Utečencov, ktorí prešli cez zelenú hranicu zo Slovenska, zadržali v priebehu ôsmich hodín.
Rakúske orgány súčasne zadržali niekoľko gumových člnov a plávacích viest, keďže väčšina z emigrantov sa na Rakúske územie dostala preplávaním zo slovenskej strany rieky Moravy. Väčšina emigrantov 57, pochádzala z Afganistanu.
Ďalej rakúski asistenční vojaci zadržali 13 osôb z Indie, päť Afričanov, dvoch Rusov, sedem osôb z Iraku, dvoch Palestínčanov, štyroch Rumunov a jedného prisťahovalca z Bangladéša. Ilegálnych prisťahovalcov zadržali v oblasti Ebenthalu, Angernu, Drösingu a Dürnkrutu.
Poslanec dolnorakúskeho parlamentu Ewald Sacher dnes kritizoval masívny nárast utečencov, ktorí prenikajú do Rakúska cez zelenú hranicu zo SR a v tejto súvislosti požiadal o urýchlené a účinné opatrenia zo strany spolkového ministerstva vnútra. Počet ilegálnych prekročení slovenských hraníc sa podľa jeho slov zdvojnásobil a počet nezadržaných utečencov dokonca strojnásobil. Schuster rokoval s argentínskym prezidentom o rozširovaní vzájomnej spolupráce
Buenos Aires 2. júla (TASR) - Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster začal dnes oficiálny program trojdňovej návštevy Argentínskej republiky, ktorá sa uskutočňuje na pozvanie prezidenta Ferdinanda de la Rúa. Oficiálny privítací ceremoniál s vojenskými poctami a hymnami oboch krajín sa uskutočnil predpoludním miestneho času na námestí San Martín v centre Buenos Aires.
Slovenského prezidenta na argentínskej pôde privítal minister zahraničných vecí Adalberto Rodríguez Giavariny. R. Schuster prevzal symbolické kľúče od Buenos Aires a položil veniec k pamätníku juhoamerického revolucionára generála Josého de San Martína, ktorý v roku 1816 vybojoval pre túto latinskoamerickú krajinu nezávislosť od Španielska.
Krátko pred obedom sa prezident Schuster stretol na pracovnom rokovaní so svojím hostiteľom prezidentom Argentínskej republiky Fernandom de la Rúom v paláci Casa Rosada na centrálnom námestí Plaza de Mayo. Obe hlavy štátov pokračovali v rozhovoroch začatých pred rokom v Štokholme na pôde Fóra o holokauste. Potvrdili želanie pokračovať v úsilí o rozširovanie bilaterálnej spolupráce v politickej, ekonomicko-obchodnej, kultúrnej i vedecko-technickej sfére. Konštatovali, že úroveň obchodnej výmeny v posledných rokoch nezodpovedá možnostiam oboch ekonomík.
Argentínsky prezident zdôraznil, že Slovensko a Argentínu spája pevné krvné puto tisícok Slovákov, ktorí sa vysťahovali do Južnej Ameriky, a na tom treba stavať. R. Schuster odovzdal svojmu hostiteľovi Rad bieleho dvojkríža druhého stupňa a pozval ho na oficiálnu návštevu Slovenska. SR a Argentína podpísali dnes dohodu o zrušení vízovej povinnosti
Buenos Aires 2. júla (TASR) Slovenskí občania budú môcť slobodne cestovať do Argentíny. Umožní to Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Argentínskej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov cestovných pasov, ktorú dnes v Buenos Aires podpísal minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan so svojím argentínskym partnerom Adalbertom Rodríguezom Giavarinim. Do platnosti vstúpi 30 dní od výmeny diplomatických nót.
Slávnostný akt sa uskutočnil v prezidentskom paláci Casa Rosada za prítomnosti prezidentov oboch krajín Rudolfa Schustera a Fernanda de la Rúu. Iniciatívu smerujúcu k zrušeniu vízovej povinnosti vyvinula slovenská strana, ktorá ešte v auguste 1994 zaslala argentínskej strane návrh dohody.
Dohoda umožní občanom štátu jednej zmluvnej strany, ktorí sú držiteľmi platného cestovného pasu, vstupovať na územie štátu druhej zmluvnej strany za účelom turistiky, zdržiavať sa na ňom maximálne 90 dní v jednom polroku a vycestovať z tohto územia bez víz. Nesmú však vykonávať zamestnanie, ani žiadnu zárobkovú alebo obchodnú činnosť s cieľom osobného zisku.
Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Peter Brňo parafoval Dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi vládou SR a vládou Argentínskej republiky, ako konkrétny výraz vôle posilňovať vzájomné vzťahy prostredníctvom podpory priamej spolupráce medzi fyzickými osobami, malými a strednými podnikmi, i podpory vzniku spoločných podnikov. S rozvojom hospodárskych vzťahov medzi obidvoma krajinami možno očakávať aj rýchlejší rast argentínskych investícií na Slovensku.
Argentína patrí medzi tradičných obchodných partnerov Slovenskej republiky v oblasti Latinskej Ameriky. Vzájomná zahranično-obchodná výmena dosiahla vlani 572 miliónov korún, pričom hodnota nášho vývozu predstavovala 412 miliónov Sk.
Hlavnými položkami nášho vývozu sú práčky, sušičky, prístroje a zariadenia, krmivá, chemické výrobky, elektromery, výrobky zo skla, pneumatiky, ložiská a zdravotnícke výrobky.
Dovozu dominujú ryby a výrobky z rýb, nespracovaný tabak, arašidy, umývačky riadu, textilné výrobky, ovocie, bavlna, potravinárske výrobky, rôzne stroje a zariadenia.
Dozerať nad vykonávaním dohody bude Zmiešaná komisia pre obchodnú a hospodársku spoluprácu na ministerskej úrovni. Dohoda podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť 30 dní od výmeny ratifikačných listín. Východoeurópske krajiny vyslovili podporu úsiliu NATO v Macedónsku
Tallin 2. júla (TASR) - Podporu úsiliu Severoatlantickej aliancie a Európskej únie o nájdenie východiska z krízy v Macedónsku vyslovili dnes v estónskom Talline zástupcovia desiatich východoeurópskych krajín uchádzajúcich sa o členstvo v NATO.
V spoločnom vyhlásení prijatom na záver schôdzky ministri zahraničných vecí či iní predstavitelia Albánska, Bulharska, Chorvátska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Macedónska, Rumunska, Slovenska a Slovinska vyjadrili hlboké znepokojenie nad hrozbami extrémistov voči suverenite a územnej celistvosti Macedónska.
Ministri odsúdili akúkoľvek teroristickú činnosť a vyslovili podporu macedónskej vláde národnej jednoty a prezidentovi Borisovi Trajkovskému, ktorí hľadajú riešenie zo situácie mierovými prostriedkami. Krajiny, snažiace sa o vstup do aliancie v roku 2002, zároveň privítali úlohu NATO a EÚ v riešení konfliktu.
Členstvo v NATO by bolo kľúčovým faktorom stability pre Macedónsko, vyhlásila skopjanská ministerka zahraničných vecí Ilinka Mitrevová. Podľa nej macedónska vláda verí, že sa jej podarí "vyškrtnúť z diára viacero horúcich tém do jedného mesiaca." Malo by sa tak stať vďaka novej legislatíve, umožňujúcej zmiernenie napätia v krajine opatreniami, medzi ktoré patrí aj rast úlohy Albáncov vo vládnych štruktúrach v Skopje.
Miesto na dialóg s teroristami však nie je, vláda diskutuje len s demokraticky zvolenými lídrami, zdôraznila šéfka macedónskej diplomacie. Bush sa nechce pozerať Dzurindovi na chrbát
Washington 2. júla (TASR) - Pri príležitosti 225. výročia americkej nezávislosti prezident George W.Bush prijal dnes v Bielom dome predstaviteľov diplomatických misií, akreditovaných vo Washingtone vrátane slovenského veľvyslanca Martina Bútoru.
Bolo to v priebehu troch týždňov už druhé stretnutie šéfa Bieleho domu so slovenským diplomatom, ktorý sprevádzal začiatkom júna premiéra Mikuláša Dzurindu a ďalších slovenských činiteľov na stretnutí s prezidentom Bushom.
Najvyšší predstaviteľ USA sa na stretnutí s veľvyslancom vrátil k svojej nedávnej ceste do Varšavy. Počas krátkeho, ale veľmi srdečného stretnutia veľvyslanec M. Bútora poďakoval americkému prezidentovi za jeho významný prejav o budúcnosti Severoatlantickej aliancie a o jej prípadnom rozšírení o nové demokratické krajiny strednej a východnej Európy, ktorý predniesol v poľskom hlavnom meste.
Prezident Bush podľa Bútoru aj na tomto stretnutí ukázal, že je mužom so zmyslom pre humor. Na otázku slovenského veľvyslanca, či uvažuje o maratónskom dueli Bush-Dzurinda, šéf Bieleho domu odpovedal, že slovenský premiér je príliš rýchly a nechcel by sa mu pozerať na chrbát. V kanadskom Vancouveri sa uskutoční konferencia o ochrane vodných zdrojov
Vancouver 3. júla (TASR) - Vyše tisíc vodohospodárskych expertov, lídrov občianskych hnutí, ako aj zástupcov miest a obcí sa v dňoch 5.-8. júla 2001 stretne na Medzinárodnom fóre pre ochranu vôd a ľudské práva s názvom Voda pre ľudí i prírodu, ktoré sa bude konať v kanadskom meste Vancouver.
Cieľom konferencie organizovanej hnutím Rada Kanady je celosvetovo posilniť občianske hnutie, vytvoriť platformu proti arogantnej privatizácii vodných zdrojov a stanoviť podmienky pre ochranu vodných zdrojov pre občanov celej planéty ako základ ľudských práv pre 21. storočie.
S prejavom na podujatí vystúpi v utorok aj predseda slovenskej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík. Na príklade získaných skúseností degradácie hydrologického cyklu na Slovensku bude v prednáške prezentovať odporúčania, ako vytvárať a obnovovať hydrologický cyklus v povodiach postihnutých nedostatkom vodných zdrojov, častým výskytom povodní, sucha, narušenou biodiverzitou, degradovaným prírodným potenciálom a chudobou.
Informácie TASR poskytla organizácia Ľudia a voda. Prezident Schuster pokračuje dnes v oficiálnej návšteve Argentíny
Buenos Aires 3. júla (TASR) Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster pokračuje dnes v oficiálnej návšteve Argentíny prehliadkou baziliky Nuestra Seňora de Lujan (Panny Márie Lujánskej) v pútnickom meste Lujan neďaleko Buenos Aires. V miestnom chráme prezident inauguruje sošky Cyrila a Metoda.
Slovenský prezident dnes zavíta aj do argentínskeho parlamentu, kde sa stretne s členmi oboch komôr parlamentu. Dvojkomorový Národný kongres je zložený zo 72 senátorov, volených za každú provinciu na šesťročné obdobie a 257 poslancov, reprezentujúcich politický pomer síl v krajine, ktorých mandát je štvorročný.
Na pôde Slovenského kultúrneho centra sa prezident stretne s predstaviteľmi mnohotisícovej komunity slovenských krajanov žijúcich v Argentíne. Rudolf Schuster má v dnešnom programe aj predstavenie tradičného argentínskeho tanga, ktoré sa vo svojej kolíske Buenos Aires tancuje dodnes najmä v starej štvrti San Telmo a tančiarne sú vyhľadávanou turistickou atrakciou. 030723 jul 01
