FAZ:Dzurinda obetoval zahraničnopolitické záujmy komunálnym voľbám
Frankfurt 6. decembra (TASR) - Koncom tohto týždňa rozhodnú slovenskí
voliči o zložení miestnych a mestských zastupiteľstiev. Paradoxom je,
že komunálne voľby na Slovensku budú mať viac zahraničnopolitický ako
regionálny význam. V ich predvečer sa totiž "rozdrobilo" spojenectvo
Slovenska a Rumunska, namierené proti tzv. krajanskému zákonu,
schválenému maďarským parlamentom kvôli ochrane maďarských menšín
v zahraničí. Kým Rumunsko a Maďarsko sa dokázali dohodnúť, zostala
slovenská vláda so svojím nekompromisným postojom k tejto záležitosti
osamotená, píše dnešné vydanie nemeckého mienkotvorného denníka
Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Denník pripomína, že zákon, ktorý ponúka Maďarom v zahraničí (s
výnimkou Rakúska) isté výhody na území Maďarska, prijali ešte za
vlády konzervatívca Viktora Orbána. Po zmenách, ktoré v záujme
dobrých vzťahov so susednými krajinami urobila v právnom predpise
vláda Pétera Medgyessyho, by sa tieto paragrafy už nemali stať
jablkom sváru. Zákon však predpokladá podporu menšinám v susedných
krajinách.
Na Slovensku vyvoláva osobitnú nevôľu ustanovenie umožňujúce
maďarskej strane vyplácať finančné príspevky rodinám, ktoré sa
rozhodnú posielať svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským,
informuje FAZ.
Kým Bukurešť modifikovaný zákon prijala a vyhlásila, že tento
právny predpis je v súlade s európskymi normami, označil slovenský
premiér Mikuláš Dzurinda krajanský zákon za "zásadne neprijateľný".
Zákon by mal exteritoriálny účinok a pôsobil by "etnicky
diskriminujúco."
Slovenský premiér je v tejto otázke pod tlakom pravicovej
a ľavicovej nacionalisticky orientovanej opozície, osobitne ale pod
tlakom slovenských kresťanských demokratov (KDH), ktorí patria ku
koaličnej vláde a kladú osobitný dôraz na to, ako pretromfnúť
opozíciu na poli nacionalistickej demagógie, uvádza nemecký denník.
Podľa Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá má takisto
kresťanskodemokratickú orientáciu a je stranou koaličnou, obetoval
Dzurinda zahraničnopolitické záujmy komunálnym voľbám
a vnútropolitickej kalkulácii.
Podpredseda vlády Pál Csáky (SMK) už premiérovi vytkol, že
Dzurinda prepásol šancu. Politológ Miroslav Kusý považuje za absurdné
hovoriť v súvislosti s podporou maďarských rodín o diskriminácii.
Aj Bratislava podporuje slovenské menšiny v zahraničí a Nemecko
zasa podporuje veľkoryso nemeckú menšinu na Slovensku. Proti tejto
skutočnosti však niet nijakých námietok, uzatvára FAZ.
Der Standard: Na Slovensku sa dnes začínajú komunálne voľby
Viedeň 6. decembra (TASR) - Len tri mesiace po parlamentných voľbách
sa na Slovensku začínajú dnes voľby komunálne. Hlavná pozornosť sa
koncentruje na hlavné mesto Bratislavu, kde sa o kreslo primátora
uchádza až desať kandidátov. Najväčšie šance z nich majú štyria,
Andrej Ďurkovský, Juraj Stern, Ján Turňa a Peter Beňuška, informuje
dnešné vydanie rakúskeho liberálneho denníka Der Standard v článku
Občiansky tábor v Bratislave je rozpoltený.
Problémy hlavného mesta Slovenska sú chronické - bezpečnosť
obyvateľov, chýbajúce byty a predovšetkým hroziaci chaos v doprave.
Z tohto dôvodu sa aj programy jednotlivých kandidátov na primátorský
post veľmi neodlišujú, konštatuje denník.
Rakúske noviny si súčasne všímajú skutočnosť, že štyri strany
súčasnej stredopravej koalície sa nedokázali dohodnúť na spoločnom
kandidátovi, možno teda predpokladať, že aj ich sympatizanti, ktorí
majú v hlavnom meste prevahu, sa v prípade voľby bratislavského
primátora rozdelia na viacero skupín.
Podobná situácia vládne aj v metropole východného Slovenska,
Košiciach. Súčasného primátora Zdenka Trebuľu podporujú koaličné ANO
a SMK vedno s opozičným Smerom a ľavicovou SDA. SDKÚ Mikuláša
Dzurindu si však za svojho nominanta vybrala ešte len 32-ročného
Ľuboša Pástora. Košice sú pritom ešte z minulosti zadlžené sumou 1,6
miliardy korún, pripomína Der Standard.
Predsedníctvo EÚ: Slovensko je pripravené uzatvoriť rokovania
Brusel 6. decembra (TASR) - Šesť kandidátskych krajín vrátane
Slovenska je pripravených prijať finančnú ponuku dánskeho
predsedníctva v EÚ a uzatvoriť tak prístupové rokovania. Vyplynulo to
z vyjadrenia zdroja blízkeho dánskemu predsedníctvu v EÚ.
Podľa zdroja sú týmito krajinami Slovensko, Maďarsko, tri
pobaltské štáty a Cyprus. V druhej skupine, ktorá bojuje za vyššie
kompenzácie, sú Česká republika a Slovinsko, a v tretej, ktorá má
najviac nedoriešených problémov, sú Poľsko a Malta.
Krajiny "pripravené" uzavrieť rokovania sú tak ochotné urobiť
len za podmienky, že prípadné ďalšie finančné zlepšenia pre iných
kandidátov dosiahnuté v Kodani získajú aj oni.
Podľa slovenských zdrojov v Bruseli sú v podstate všetky
bilaterálne otázky médií SR a EÚ doriešené, Slovensko však pokračuje
v rokovaniach a želá si vylepšenie tzv. horizontálnych finančných
podmienok, ktoré sú spoločné pre všetky krajiny.
Šesť krajín je pripravených uzatvoriť rokovania s EÚ
Brusel 6. decembra (TASR) - Šesť kandidátskych krajín, vrátane
Slovenska, dalo dánskemu predsedníctvu v EÚ najavo, že sú ochotné
pristúpiť na terajšiu finančnú ponuku a uzatvoriť prístupové
rokovania s úniou.
Týmito krajinami sú podľa zdroja blízkeho predsedníctvu okrem
Slovenska aj Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Cyprus. Títo
kandidáti súhlasia s ukončením rokovaní za podmienky, že prípadné
ďalšie finančné vylepšenia ponuky, dohodnuté pre ostatných kandidátov
na budúcotýždňovom summite v Kodani, získajú aj oni.
Do druhej skupiny krajín zaradilo dánske predsedníctvo Českú
republiku a Slovinsko, ktoré žiadajú vyššie rozpočtové kompenzácie
a v podstate už doriešili problémy v poľnohospodárstve. Tretiu
skupinu tvoria Poľsko a Malta, ktoré majú najviac nedoriešených
problémov.
Slovenské zdroje v Bruseli takéto rozdelenie krajín v podstate
potvrdili. Zdôraznili však, že Slovensko rokuje ďalej a má záujem na
celkovom vylepšení finančnej ponuky, o ktorom sa bude rokovať až na
summite v Kodani 12.-13. decembra.
Zdroje blízke rokovaniam EÚ a SR zdôrazňujú, že slovenským
vyjednávačom sa v bilaterálnych otázkach podarilo dosiahnuť
v podstate maximum. Dosiahli uspokojivé výrobné kvóty na mlieko,
izoglukózu či kravy bez trhovej produkcie, viac peňazí na odstavenie
elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, na rozvoj vidieka i posilnenie
východnej hranice. O horizontálnych otázkach, najmä prípadnom zvýšení
celkovej sumy na rozšírenie, sa rozhodne až v Kodani.
V pondelok plánuje dánske predsedníctvo rokovať individuálne
s ministrami zahraničných vecí všetkých kandidátskych krajín, aby sa
vyjasnili posledné dvojstranné otázky.
V utorok budú o rozšírení rokovať šéfovia diplomacií členských
štátov EÚ. Predsedníctvo dúfa, že schvália všetky "nefinančné"
aspekty ponuky kandidátom. Podľa zdroja dánskeho predsedníctva dali
členské štáty EÚ jasne najavo, že o finančných otázkach sa nebudú
schopné dohodnúť pred Kodaňou.
Dánske predsedníctvo dospelo dva týždne po predložení finančnej
ponuky k názoru, že pre členské štáty predstavuje táto ponuka
absolútny limit, ktorý možno prijať. Európsky komisár pre rozšírenie
Günter Verheugen však tento týždeň vyhlásil, že ponuka je vyše dve
miliardy eúr pod limitom stanoveným pre rozšírenie v roku 1999.
"Náš dojem je taký, že členské krajiny názor komisára
Verheugena nezdieľajú," uviedol dnes dánsky diplomat. Dánsko stále
verí, že jeho ponuka je dobrým základom pre konečný kompromis a je si
zároveň vedomé, že na strane EÚ neexistuje vôľa dať kandidátom viac
peňazí. Plné využitie berlínskeho rámca žiada okrem iných aj
Slovensko.
Dánsko tento týždeň pridalo k pôvodnej ponuke 300 miliónov eúr,
ktoré rozdelilo medzi Českú republiku, Slovinsko, Maltu a Cyprus, aby
vylepšilo ich rozpočtovú situáciu po vstupe. Tieto krajiny budú totiž
na tom spomedzi všetkých kandidátov finančne najhoršie.
Rasmussen: Finančné balíčky sú limitom, za ktorý nemožno ísť
Brusel 6. decembra (TASR) - Finančné balíčky sú limitom, za ktorý
nemožno ísť, povedal dnes v Bruseli dánsky premiér Anders Fogh
Rasmussen.
Kandidáti na členstvo v EÚ by podľa premiéra predsedajúcej
krajiny únie nemali dávať požiadavky, ktoré nemožno splniť, pretože
ak sa rokovania s nimi neuzavrú, mohlo by to viesť k oneskoreniu
rozšírenia únie o niekoľko rokov.
Nepotvrdil však najnovšie avizované správy z bruselských
zdrojov, že šesť kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, je
pripravených uzavrieť rokovania, pretože zatiaľ nemá ich oficiálne
vyjadrenia.
Konečná dohoda bude dosiahnutá až v Kodani, povedal Rasmussen
po rokovaniach s belgickým premiérom Guyom Verhofstadtom v rámci
svojho turné po metropolách EÚ.
Rasmussen: Finančné balíčky sú limit, za ktorý nemožno ísť
Brusel 6. decembra (TASR) - Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen dnes
v Bruseli oznámil, že členské krajiny EÚ podporujú tzv. finančné
balíčky pre kandidátov, avšak považujú ich za limit, za ktorý nemožno
ísť.
Rasmussen preto vyzval kandidátov, aby nežiadali viac a aby sa
pokúsili dosiahnuť dohodu s EÚ na základe terajšej finančnej ponuky.
Pripustil však, že v Kodani bude musieť EÚ poskytnúť kandidátom
niektoré ďalšie ústupky.
"Cítime, že je potreba ďalších ústupkov pre kandidátov
v záverečnej fáze," povedal Rasmussen po rokovaní s belgickým
premiérom Guyom Verhofstadtom v Bruseli.
Belgická metropola bola Rasmussenovou predposlednou zastávkou
na ceste po hlavných mestách členských štátov pred budúcotýždňovým
summitom únie v Kodani.
Na druhej strane však kandidátov upozornil, že posolstvo
z členských štátov je jasné: existuje len obmedzený priestor na
manévrovanie. "Máme mandát rokovať na základe týchto balíčkov, ale
tie predstavujú limit," zdôraznil.
Finančný balíček podľa neho podporuje aj nemecký kancelár
Gerhard Schröder, hoci ten sa tento týždeň vyjadril, že je príliš
štedrý. "Mám podporu Nemecka, nemecký kancelár mi dal jasný signál,
že podporuje balíčky ako základ pre záverečné rokovania, ale zároveň
dodal, že je to úplný limit," vyhlásil Rasmussen.
Varoval, že ak kandidáti budú trvať na požiadavkách, ktoré im
únia nemôže splniť, nemusí sa podariť ukončiť rokovania a môže to
viesť k oneskoreniu rozšírenia o niekoľko rokov.
Rasmussen očakáva "tvrdé" rokovania v Kodani, verí však, že sa
dohodu podarí dosiahnuť v piatok večer. Summit je naplánovaný na
štvrtok a piatok, prvý deň sa má však podľa predbežného programu
konať len pracovná večera lídrov EÚ.
Dánsky premiér je však pripravený summit predĺžiť, ak to bude
potrebné. "Kongresové centrum som rezervoval na celý víkend,"
oznámil. Žiadna kandidátska krajina, ktorá bude pripravená rokovania
ukončiť, nebude podľa neho musieť čakať na tých, ktorí budú ďalej
rokovať.
Rasmussen nepotvrdil informácie dánskych diplomatických
zdrojov, podľa ktorých je šesť kandidátskych krajín, vrátane
Slovenska, pripravených pristúpiť na ponúkané podmienky členstva.
"Nemôžem to potvrdiť, pretože sme nedostali ich oficiálne
stanoviská," povedal.
Návrhy finančných balíčkov pre kandidátov dnes otvorene
podporil belgický premiér Guy Verhofstadt. "Myslím, že by sme mali
podporiť dánske návrhy, sú vyvážené," uviedol. V utorok Rasmussen
cestu po hlavných mestách členských štátov EÚ ukončí v gréckej
metropole Atény.
Die Presse: Slovensko: Viac peňazí a dva nové jadrové reaktory
Viedeň 7. decembra (TASR) - Na 30-50 percent dokončili Slovenské
Elektrárne (SE) reaktory číslo tri a štyri patriace slovenskej
jadrovej elektrárni Mochovce, ktorá je od Viedne vzdialená približne
180 kilometrov. Najneskôr po uzavretí oboch najstarších reaktorov
jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice (2006/2008) by mali byť oba
reaktory pripojené na sieť: aspoň tak to chcú SE a väčšina poslancov
v slovenskom parlamente, uvádza sa v dnešnom vydaní rakúskeho denníka
Die Presse.
Rakúske noviny v tejto súvislosti informujú o piatkovom
zasadaní bilaterálnej slovensko-rakúskej expertnej komisie. Tiež
poukazujú na skutočnosť, že slovenskí predstavitelia žiadajú od fondu
Decommissioning Support Fund zriadeného Európskou bankou pre obnovu
a rozvoj (EBOR) viac ako už prisľúbených 177 miliónov eúr na
uzavretie oboch reaktorov v Bohuniciach. Tieto finančné prostriedky
by sa pritom mali použiť aj na sociálne výdavky, napríklad na
preškolenie približne 1200 zamestnancov.
Hoci dodatočnú pomoc prisľúbili už aj Rakúsko, Dánsko, Írsko
a Holandsko, EBOR na piatkovom zasadaní ešte nevedela povedať, koľko
finančných prostriedkov bude vlastne k dispozícií.
Hovorkyňa Greenpeace na Slovensku Ľubica Trubíniová nevylúčila,
že z peňazí určených na uzavretie reaktorov v Bohuniciach bude aspoň
časť využitá na dostavbu reaktorov tri a štyri v Mochovciach.
Konečné rozhodnutie v tomto prípade však padne na budúci rok,
konštatuje rakúsky denník. Budúci rok sa má totiž rozhodnúť
o privatizácií SE. Ak by ich mal kúpiť súčasný favorit Electricité de
France, bola by dostavba reaktorov reálnejšia. Francúzi totiž chceli
dostavať prvé dva reaktory už v prvej polovici deväťdesiatych rokov,
v roku 1995 však odstúpila od požadovania finančných prostriedkov od
EBOR vtedajšia slovenská vláda s bývalým premiérom Vladimírom
Mečiarom.
Slovensko ukončí rokovania o vstupe do EÚ
Brusel 8. decembra (TASR) - Slovensko ukončí na budúci týždeň počas
summitu v Kodani prístupové rokovania s Európskou úniou, čím urobí
definitívny krok k členstvu v tomto zoskupení európskych štátov.
Po skončení rokovaní bude 16. apríla 2003 nasledovať podpis
prístupovej zmluvy, potom jej ratifikácia v terajších členských
štátoch EÚ i v referende na Slovensku, a k 1. máju 2004 sa SR stane
plnoprávnym členom únie.
Slovensko začalo prístupové rokovania s EÚ vo februári 2000.
Koncom tohto týždňa diplomati únie oznámili, že Slovensko je jednou
zo šiestich kandidátskych krajín, ktoré sú už v podstate pripravené
pristúpiť na ponúkané finančné podmienky členstva.
Slovenské diplomatické zdroje to potvrdili - v podstate všetky
dvojstranné otázky medzi SR a EÚ sa podarilo uspokojivo vyriešiť.
Bratislava však čaká na doriešenie tzv. horizontálnych finančných
otázok, spoločných pre všetky krajina. Ide najmä o stanovenie
celkovej sumy peňazí na rozšírenie a definitívny spôsob poskytnutia
poľnohospodárskych priamych platieb.
Ak sa v Kodani finančná ponuka EÚ kandidátom akokoľvek zlepší
oproti jej dnešnej podobe, z tohto zlepšenia vyťaží aj Slovensko.
Zdroje blízke prístupovým rokovaniam EÚ a SR však zdôrazňujú,
že slovenským vyjednávačom na čele s Jánom Figeľom sa podarilo
dosiahnuť v podstate všetko, čo si Bratislava predsavzala a čo bolo
reálne v rámci finančných limitov EÚ.
Podľa terajšej ponuky bude Slovensko v každom z prvých troch
rokov členstva v EÚ na tom finančne lepšie, ako rok pred vstupom. Za
roky 2004-06 by mala SR dostať z rozpočtu únie o vyše 800 miliónov
eúr viac, ako doň zaplatí.
Samozrejme však ide len o peniaze na papieri - ich veľká časť
je viazaná na konkrétne projekty v oblasti rozvoja zaostalých
regiónov, budovania infraštruktúry, vidieckeho rozvoja.
To, koľko peňazí bude Slovensko schopné naozaj využiť, závisí
od schopnosti a pripravenosti rôznych úradov, ktoré budú za čerpanie
peňazí z fondov EÚ zodpovedné. Projekty treba začať pripravovať už od
budúceho roka, aby k 1. máju 2004 mohlo začať čerpanie peňazí. EÚ
Slovensku viackrát pripomenula, že zatiaľ nie je v tejto oblasti
dostatočne pripravené.
V citlivej oblasti poľnohospodárstva sa slovenským vyjednávačom
podarilo dosiahnuť vyššie výrobné kvóty, ako únia ponúkala. Podľa
týchto kvót sa bude po vstupe počítať nepriama podpora
poľnohospodárom.
Pri izoglukóze - kukuričnom sirupe, ktorý sa používa na
sladenie nealkoholických nápojov, ponúkala na začiatku rokovaní únia
necelých 4000 ton, dnes je ponuka 42.500 ton. Podľa slovenských
zdrojov bola hranica prijateľnosti pre SR 40.000 ton. Zvýšiť sa
podarilo aj počty kráv bez trhovej produkcie mlieka, oviec, bahníc
a kôz.
V citlivej položke mlieko sa ponuka EÚ zvýšila z necelých
950.000 ton na 1,04 milióna tony, pričom Slovensko požadovalo 1,2
milióna. Niektoré zdroje však tvrdia, že skutočná potreba SR je okolo
700.000 ton.
Zmeniť sa nepodarilo navrhovaný systém poskytnutia priamych
poľnohospodárskych platieb. Únia chce roľníkom nových krajín
poskytnúť v prvom roku len 25 percent a postupne ich zvyšovať až do
roku 2013. Priame platby však bude možné dopĺňať z vlastných zdrojov
i z časti peňazí, ktoré EÚ poskytne na vidiecky rozvoj.
Systém priamych platieb je však spoločným problémom všetkých
kandidátov a nie je vylúčené, že sa bude riešiť až v Kodani na
najvyššej úrovni. Odpor kandidátov voči navrhovanému systému však
slabne a väčšina z nich sa už zameriava skôr na získanie vyšších
rozpočtových kompenzácií.
Slovensko popri tom dosiahlo v rokovaniach celý rad ústupkov zo
strany EÚ, ktoré sa týkajú špecifických slovenských požiadaviek. Na
vidiecky rozvoj dostane SR dodatočných 90 miliónov eúr, ktoré pôvodne
únia neponúkala.
Na podporu pri odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne
v Jaslovských Bohuniciach sa pomoc na roky 2004-06 zvýšila
z pôvodných 60 miliónov na 90 miliónov eúr. EÚ tiež prisľúbi, že
pomoc bude pokračovať po roku 2005.
Na posilňovanie východnej hranice podľa požiadaviek
Schengenského systému navrhla EÚ Slovensku najskôr 40 miliónov,
vyjednávači dosiahli zvýšenie tejto sumy o 7,5 milióna.
V pondelok sa v Bruseli uskutoční séria ministerských schôdzok
dánskeho predsedníctva v EÚ a Európskej komisie s desiatimi
kandidátmi. Za SR zrejme nepríde minister zahraničia Eduard Kukan,
ale hlavný vyjednávač Ján Figeľ. Nie je vylúčené, že oficiálne oznámi
doriešenie všetkých dvojstranných otázok v rokovaniach.
Definitívnu dohodu, po ktorej budú známe presné finančné
podmienky členstva SR v EÚ, však obe strany dosiahnu až v piatok
v Kodani. Summit je naplánovaný na 12.-13. decembra, Dánsko je však
pripravené ho v prípade potreby predĺžiť.
APA: Komunálne voľby v SR potrdili, že preferencie voličov sa
posúvajú doprava
Berlín/Viedeň 8. decembra (TASR) - Dvojdňové komunálne voľby na
Slovensku, ktoré sa uskutočnili v piatok a v sobotu, narazili na
relatívne malý záujem oprávnených voličov, zhodujú sa v reakciách na
skončené komunálne voľby v nemecká a rakúska tlačová agentúra DPA
a APA.
Občania SR si mali v priamych voľbách zvoliť starostov, ako aj
predstaviteľov mestských zastupiteľstiev v 2900 obvodoch. Malá
voličská účasť však vytvorila negatívny rekord, tvrdia agentúry.
Komunálne voľby boli prvými po septembrových parlamentných, na
ktorých sa zúčastnilo približne 70 percent občanov. Z nich vyšli
víťazne stredopravé politické subjekty, ktoré pod vedením premiéra
a predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu vytvorili koalíciu, pripomína DPA.
Vzhľadom na tie najrozličnejšie politické zoskupenia a vysoký
počet nezávislých kandidátov len ťažko možno porovnávať oboje voľby,
konštatuje DPA.
APA však v tejto súvislosti pripomína, že komunálne voľby
potvrdili trend, ktorý bol už viditeľný pri parlamentných voľbách:
stredopravé strany posilnili svoju dominanciu vo väčších mestách
a teda vo všeobecnosti voľby ukázali, že preferencie slovenských
voličov sa posúvajú smerom doprava.
Zvláštnosť v tomto smere podľa agentúr predstavovalo hlavné
mesto Bratislava, kde dve kresťanskodemokratické strany, obe patriace
do Dzurindovej koalície, zviedli tvrdý boj o kreslo primátora.
Nakoniec z nich vzišiel víťazne kandidát Kresťanskodemokratickej
strany (KDH) Andrej Ďurkovský.
AP: Komunálne voľby na Slovensku poznamenala nízka účasť voličov
New York/Bratislava 8. decembra (TASR) - Rovnako ako v ostatných
bývalých komunistických krajinách Európy, aj piatkové a sobotné
komunálne voľby na Slovensku poznačila únava voličov. K hlasovacím
urnám ich prišlo menej ako 50 percent, píše dnes americká tlačová
agentúra Associated Press.
Podľa analytikov si Slováci ešte nezvykli na rozdelenie moci
medzi vládou a mestskými samosprávami. Vo všeobecnosti možno povedať,
že voliči sú lepšie informovaní o zákonodarcoch v slovenskom
parlamente, ako o tom, čo sa deje v samosprávach.
Zatiaľ čo na septembrových parlamentných voľbách sa zúčastnilo
vyše 70 percent z celkového počtu 4,2 milióna oprávnených voličov,
v komunálnych voľbách to nebolo ani 50 percent.
Podľa oficiálnych výsledkov získali nezávislí kandidáti 951
postov primátorov. V ôsmich najväčších mestách zotrvali na svojich
postoch doterajší primátori, pričom jedným z nich je aj jeden
z najkontroverznejších slovenských ultranacionalistických politikov
Ján Slota. Novým primátorom Bratislavy sa stal doterajší starosta
časti Staré Mesto Andrej Ďurkovský, uzatvára Associated Press.
Renomovaný slovenský mím Milan Sládek vo Washingtone očaril
Washington 8. decembra (TASR) - Dve víkendové predstavenia
renomovaného slovenského míma Milana Sládka vo Washingtone očarili,
uviedol dnes kritik rozhlasovej stanice PBC.
Sládek v niekoľkominútových scénkach dokázal povedať viac, než
sú mnohí umelci schopní v hodinových monológoch. Boli do dva
nezabudnuteľné večery, dodal kritik.
Milan Sládek sa washingtonskému publiku predstavil po dvakrát
a prilákal na 600 milovníkov pantomímy, ktorí zaplnili Elstad
Auditórium prestížnej Gallaudetovej univerzity. Diváci s nadšením
prijali paródiu Samson a Dalila a ďalšie umelecké stvárnenia známych
príbehov o Ikarusovi, Kainovi a Abelovi, Salome a ďalšie.
Ovácie po predstavení vyprovokovali slovenského umelca
k niekoľkým prídavkom a jeho paródia na Labutie jazero vyvolala búrku
spontánneho smiechu.
Turné slovenského míma pripravila mimovládna organizácia
Central European Foundation s podporou niekoľkých nadšencov so
slovenskej komunity vo Washingtone.
