Bratislava 3. júla (TASR) - Nový rámcový program pre vedu a techniku Európskej únie (EÚ) (v poradí šiesty) na roky 2002-2006 bol hlavnou témou konferencie Rozširujúca sa Európa pre výskumníkov, ktorá sa v uplynulých dňoch konala v Bruseli. Na konferencii, ktorú otvoril prezident Európskej komisie (EK) Romano Prodi za prítomnosti ďalších európskych komisárov, sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva školstva SR, Slovenskej akadémie vied (SAV) a vysokých škôl v SR.
Ako povedal pre TASR po návrate z Bruselu predseda SAV, profesor Štefan Luby, k hlavným cieľom nového rámcového programu patrí realizácia a upevňovanie integrovaného európskeho výskumu, do ktorého sa budú zapájať tak členské štáty EÚ ako aj kandidátske krajiny, vrátane Slovenska. Romano Prodi na konferencii konštatoval, že krajiny strednej a východnej Európy majú dobré predpoklady začleniť sa do integrujúcej sa Európy.
Profesor Luby vyzdvihol skutočnosť, že komisár EÚ pre vedu a výskum Philippe Busquin presadzuje zámer, aby sa obmedzenia voľného pohybu osôb v prechodnom období po rozšírení únie netýkali výskumníkov. Komisár Busquin účastníkov konferencie informoval, že o tejto otázke rokuje aj s komisárom pre rozšírenie Günterom Verheugenom.
"Ak by sa tento zámer uskutočnil, európsky výskumný priestor by sa dal do veľkého pohybu, bude treba riešiť celý rad problémov, aby sa tento pohyb nestal únikom mozgov z východnej a strednej Európy na Západ. Vo všeobecnosti ide o otázky dvojitého zdaňovania, zdravotného poistenia, penzijného zabezpečenia, zarátania výskumnej praxe, uznávanie kvalifikácie a mnohé iné", povedal Luby. Súčasne konštatoval, že základná téza, ktorú na bruselskej konferencii zdôraznili mnohí rečníci, je, že transfer vedcov nesmie byť jednosmerný, ale dvojsmerný. Zhruba rovnaký počet osôb, aký odíde z východu na západ by mal smerovať zo západu na východ, čo je oveľa zložitejšie.
Toto všetko potvrdzuje nutnosť investovať do výskumu v krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Dôležité je dobudovať centrá excelentnosti v týchto krajinách, kam budú prichádzať výskumníci zo západu. Na Slovensku už pôsobia dve takéto centrá - v Ústave experimentálnej endokrinológie SAV v Bratislave a na Žilinskej Univerzite v Žiline. Treba budovať aj európske laboratóriá.
Ako ďalej zdôraznil predseda SAV, je takisto nevyhnutné, aby vláda a Národná rada SR zvýšili prostriedky pre vedu a výskum a v tomto zmysle sa čím skôr prikročilo k realizácii koncepcie štátnej vednej a technickej politiky. Aby sa vyčlenila príslušná čiastka z hrubého domáceho produktu (HDP) tak, ako je to deklarované v tejto koncepcii.
Európa dnes priemerne venuje na výskum okolo 1,8-2 percentá z HDP, Japonsko a USA asi 3 percentá, Fínsko 4. V krajinách V-4 je to čiastka okolo jedného percenta z HDP, na Slovensku štátny sektor dáva na vedu menej ako 0,4 percenta z HDP. Čiže, ide o nutnosť v krátkom horizonte zdvojnásobiť prostriedky na vedu, výskum a techniku, konštatoval predseda SAV.
