Nový hovorca slovenských biskupov Martin Kramara (36) hovorí o otvorenosti cirkvi, homosexuáloch, referende aj kauze odvolania Róberta Bezáka.
Ako sa človek a kňaz stane hovorcom Konferencie biskupov Slovenska?
„Obyčajne to býva tak, že skôr než vás do takejto pozície vymenujú, pošlú vás na štúdiá. Šiel som na pápežskú univerzitu Svätého kríža v Ríme, na fakultu sociálnej komunikácie. Nie je to priamo výchova na funkciu hovorcu, ale je to výchova k vzťahu s médiami. Pripravujú vás na to, aby ste vedeli rešpektovať termíny, vychádzať žurnalistom v ústrety, keď potrebujú fotografie či videá, a aby ste sa vôbec snažili pochopiť svet novinárov. Potom som sa vrátil na Slovensko, pracoval som v tlačovej kancelárii konferencie, no a potom prišlo vymenovanie. Trochu prekvapivé, ale prišlo.“
Prečo prekvapivé?
„Nečakal som, že budem hovorcom, keď som sa na Slovensko vracal.“
Keď vás poslali študovať, znamená to, že si vás niekto vyhliadol už pred pár rokmi?
„Tak to celkom nie je, tých študentov zo Slovenska je tam viac. Okrem mňa tam študovali mnohí rehoľníci či kňazi, ale aj laici, teda laici v katolíckom ponímaní, čiže ľudia, ktorí nie sú vysvätení. Na Slovensku je viacero katolíckych médií, čiže to, že vás pošlú študovať, ešte neznamená, že sa stanete hovorcom biskupov.“
Ako vyzerá život slovenského kňaza študujúceho v Ríme?
„Tých obrazov je množstvo, ale môžem povedať ten môj. Býval som v Ústave svätého Cyrila a Metoda, ktorý je na okraji Ríma. Ráno človek vstane, ide na železničnú stanicu, deväťdesiat až sto minút cestuje do centra na univerzitu, do popoludnia máte prednášky, potom sa vraciate naspäť aj s úlohami, ktoré dostanete. Popri tom máte nejaké kňazské povinnosti. Takto som fungoval každý deň.“
Spozná študujúci kňaz v Ríme fungovanie Vatikánu či pápežského štátu?
„Veľmi záleží, čo sa myslí tým – dostať sa do Vatikánu. Do istej miery je šanca nadviazať kontakt. Mne sa to v niektorých oblastiach podarilo, spolupracoval som so slovenskou sekciou vatikánskeho rozhlasu aj s Pápežskou akadémiou pre život, čo je jeden z nástrojov Svätého otca, ktorý sa venuje bioetike. No do rozhodovacích procesov Vatikánu študent samozrejme nevidí a už vôbec nemôže zasiahnuť.“
Iný mediálny obraz Benedikta
Boli ste tam do roku 2013, mali ste možnosť zažiť zmenu na pápežskom stolci a nástup Františka. Mnohí ľudia majú dojem, že s ním prišlo akési uvoľnenie v cirkvi. Je to naozaj tak, alebo je to skôr pohľad, ktorý naňho majú médiá?
„Je jedno veľké šťastie, že Svätý otec František získal veľmi pozitívny obraz, keď nastúpil do svojho úradu. A ten s ním aj zostáva. Iste, že sa menili veci vo Vatikáne, každý pápež prichádza so svojím štýlom práce a svojimi zvykmi, napríklad sme si všimli, že František býva na inom mieste ako jeho predchodca. Povedal by som, že vaše slová sú dosť pravdivé. Je istý mediálny obraz, ktorý sa vytvára. Pre nás, ktorí sme boli nablízku, bol aj pápež Benedikt XVI. vynikajúcim Svätým otcom. Mali sme ho veľmi radi. Áno, niekto by mohol povedať, že mediálne to veľmi nevyšlo, boli tam isté záležitosti, ktoré ho prezentovali v inom svetle, ale ja by som v žiadnom prípade nedával do kontrastu týchto dvoch Svätých otcov. Vnímam veľmi silnú kontinuitu.“
Čím to je, že pápeža Františka vnímajú lepšie ako Benedikt?
„Je to dielo jeho ľudskosti, nie žiadnej mediálnej stratégie. Tá srdečnosť, ktorá vyšla na povrch, sa veľmi pekne prejavila a získala si srdcia mnohých ľudí, a dalo by sa povedať, že aj médií. Dúfam, že to bude trvať.“
Novinári si všímajú niektoré výroky Františka, ktoré považujú za pokrokovejšie, napríklad vo vzťahu k homosexuálom. No stáva sa, že slovenskí biskupi ich interpretáciu neskôr brzdia. Prečo je to tak?
