Košice 9. decembra (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel ústavnej sťažnosti žilinského okresného sudcu Pavla Polku a konštatoval, že jeho základné právo na bezprieťahové súdne konanie na Okresnom súde (OS) Bratislava III. nebolo porušené.
Sudca Polka bol dosiaľ na všeobecných súdoch úspešný v šiestich občianskoprávnych sporoch z vyše 40 podaných žalôb na ochranu osobnosti. Ani jeden z prvostupňových rozsudkov zatiaľ nie je právoplatný. Na ÚS má ešte tri podobné, zatiaľ neukončené kauzy.
V Polkov neprospech dnes rozhodnutá sťažnosť sa na všeobecnom súde týkala žaloby na ochranu osobnosti proti a. s. Perex. Expredseda OS v Žiline zažaloval vydavateľa za článok, ktorý vyšiel v decembri 1999 v denníku Pravda. Autorka v ňom naznačovala priateľské kontakty sudcu s podnikateľom stíhaným za 120-miliónový klíringový podvod a jeho prepojenie na osobu, o ktorej väzbe v tom čase sudca rozhodoval. OS Bratislava 3 o tejto veci rozhodol 26. júna 2002. Podľa rozsudku, ktorý ešte nie je právoplatný, sa musí Perex sudcovi Polkovi za nepravdivé informácie ospravedlniť a zaplatiť mu 500 tisíc korún ako nemajetkovú ujmu.
Polka však na ÚS namietol neprimeranú dĺžku konania na tomto súde a tvrdil, že neboli dodržané zákonné lehoty pre konanie o veciach ochrany osobnosti a upozorňoval tiež na fakt, že vec nie je dodnes právoplatne skončená a rozhodnutie nebolo vykonané.
ÚS v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov "síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone alebo ústave, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie tohto základného práva". Podľa ÚS sú totiž rozhodujúce všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
Polkov prípad skomplikovalo vyhlásenie zaujatosti "domácich" žilinských sudcov, prikázanie veci na iný súd a aj presúvanie spisu v rámci disciplinárneho konania. V tejto súvislosti ako ÚS konštatoval, je nepochybné, že došlo k určitým prieťahom v súvislosti so sporom o príslušnosť medzi Krajským súdom (KS) v Bratislave a KS v Žiline. Postup OS bol však správny a eventuálne prieťahy by bolo možné skúmať z hľadiska zodpovednosti bratislavského KS. Pretože sťažovateľ za účastníka konania označil len OS Bratislava III, ÚS sa mohol zaoberať iba prieťahmi vo vzťahu k tomuto súdu. ÚS dospel k záveru, že hoci v tomto prípade OS rozhodoval 22 mesiacov a 16 dní od chvíle, ako mu spis došiel, nie je možné, vzhľadom na okolnosti konštatovať, že jeho zapríčinením došlo k zbytočným prieťahom. Celkový čas trvania konania nie je podľa ÚS tak závažný, aby ho bolo možné považovať za porušenie Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Polka nie je s rozhodnutím ÚS spokojný a zvažuje možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
