Jazykovedkyne Lucia Satinská a Júlia Vrábľová pre SME hodnotili slovenčinu v prekladoch, kuchárskych knihách aj v známych pesničkách.
BRATISLAVA. Koľko slov má slovenčina? Na jednu z najčastejších otázok, ktoré dostáva Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, neexistuje presná odpoveď.
Jazykovedci na svojom webe vysvetľujú, že najnovšie vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka spracúva asi 60tisíc slov, ktoré tvoria jadro slovnej zásoby.
„Slovník slovenského jazyka zo šesťdesiatych rokov obsahoval 130-tisíc hesiel, v novom veľkom výkladovom slovníku slovenčiny sa plánuje spracovať okolo 240-tisíc heslových slov,“ píšu.
To však podľa ústavu ešte stále nie sú všetky slová, ktoré slovenčina pozná, keďže k nim treba prirátať aj nárečia či historickú slovnú zásobu.
„S veľkou pravdepodobnosťou by sme presiahli číslo milión, a to značne,“ tvrdia jazykovedci.
Slovenčina sa stále mení a v poslednom čase ju výrazne ovplyvňuje aj naša čoraz väčšia znalosť cudzích jazykov.
Denník SME požiadal jazykovedkyne Luciu Satinskú a Júliu Vrábľovú, aby sa pozreli na súčasnú slovenčinu a zhodnotili, kde autori textov robia chyby a kde, naopak, náš jazyk obohacujú o niečo nové.
Vytypovali sme štyri rôzne formy, kde sa so slovenčinou dennodenne stretávame: detské knižky, kuchárske knihy, populárne pesničky a úradné oznamy.
V každej kategórii redakcia náhodne vybrala niekoľko príkladov, trebárs podľa ich obľúbenosti v predajných rebríčkoch, a jazykovedkyne požiadala, aby počas niekoľkých týždňov tieto ukážky preskúmali. Aké sú ich postrehy?
Môže byť vagón Lucy?
Väčšina z nás sa s jazykom prvý raz stretla v detských knižkách, či už sme ich čítali sami, alebo počúvali, ako nám z nich čítali rodičia.
Deťom sa do rúk dostávajú pôvodné slovenské knižky, ale aj preklady z cudzích jazykov, z čoho podľa Satinskej vyplýva množstvo rôznych otázok. „Už len mená hrdinov – prekladať ich alebo nechať v pôvodnom jazyku?“
Ako príklad uvádza obľúbené príbehy doktora Proktora od nórskeho spisovateľa Jo Nesba. V knihách vystupuje Bule, čo je meno, ktoré v slovenčine pôsobí zvláštne a ťažko sa skloňuje. Malo by sa teda preložiť, nájsť mu slovenský ekvivalent?
Autori inej knižky, príbehov o rušňovi Tomášovi, si s touto otázkou hlavy nelámali. Niečo preložili, niečo nie. V poviedkach preto vystupuje nielen Tomáš, ale aj Lucy, Gordon či Tučný kontrolór.
Pre deti môžu byť takéto mená mätúce o to viac, ak sa používajú v celých vetách a treba im priznať aj rod, ktorý na rozdiel od nášho jazyka angličtina nepozná. V texte to potom niekedy vyzerá zvláštne: spomína sa „ten rušeň Gordon“ a znie to ešte prijateľne, no keď dieťa vidí „ten vagón Lucy“ či „tú mašinku Gordona“, rozumie tomu už menej.
„Niekde rod sedí, niekde nie, čo deti môže miasť,“ vraví Satinská. „Deti si totiž neuvedomujú kontext, teda že je to preložené z angličtiny.“
Jazykovedkyňa si preto myslí, že prekladateľ knihy by mal na takéto drobnosti dávať pozor. Jasnú odpoveď, či anglické mená v detských knihách prekladať, však ani ona nedáva. „Pri takých známych veciach, ako je napríklad Harry Potter, by to ani nešlo. Všetko závisí od konkrétnej knihy. Niekedy aj prekladatelia musia vidieť, že žijeme vo viacjazyčných časoch a deťom kontakt s iným jazykom už nie je taký cudzí.“
Väčším problémom pri anglických prekladoch je však to, ak sa do slovenských viet prepašuje anglická gramatika. A nemusí byť pritom reč len o anglicizmoch, ako sú rôzne mítingy či brejky, o ktorých sa vo verejnosti debatuje stále. V knihách sa dajú často nájsť vety, ktoré boli doslovne prepísané z anglického jazyka a nerešpektujú to, ako by sme myšlienku povedali po slovensky. Typickým príkladom je nadužívanie pasívnych tvarov slovies.
Preložiť knihu trvá dva mesiace, romancu zvládnu aj za dva týždneČítajte
To je fór, ten „for“?
Satinskej kolegyňa Júlia Vrábľová ako príklad spomína vety „rýchlo sa dal do posunovania“ či „posteľ bola nesená ťažko“. Po slovensky by oveľa lepšie znelo „rýchlo sa posunoval“ či „posteľ sa niesla“.
Pasívne formy sú v angličtine časté a ak sa dostanú aj do slovenských verzií detských kníh, dá sa to vysvetliť iba tak, že prekladateľ štylistike venoval naozaj slabú pozornosť.
Dôkazov o slabej pozornosti prekladateľov a redaktorov je však v knihách viac.
