Košice 10. decembra (TASR) - Rozsudky slovenských súdov sú podľa poškodených veriteľov nebankových finančných inštitúcií zväčša len bezcenným zdrapom papiera.
Pre TASR to dnes povedal predseda Spoločnosti na ochranu poškodených záložňami (SOPOZ) Vincent Jasaň v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu (NS) SR v Bratislave, ktorý vyriekol záverečný verdikt nad 35-ročnou Evou A., majiteľkou nebankovej finančnej inštitúcie ELIA so sídlom v Košiciach.
Aj keď Krajský súd (KS) v Košiciach a neskôr aj NS SR uznali Evu A. vinnou z pokračujúceho trestného činu podvodu a zaviazali ju k náhrade spôsobenej škody, podľa členov SOPOZ je to o ničom, keďže nezostal v podstate žiaden majetok, z ktorého by mohli byť uspokojení klienti nebankovej inštitúcie Elia. Firma im zostala dlžná viac ako 22 miliónov korún.
KS v Košiciach v júli 2002 uložil Eve A. sedemročný trest odňatia slobody v prvej - najmiernejšej nápravnovýchovnej skupine (NVS). Obžalovaná sa proti rozsudku odvolala dôvodiac svojimi zdravotnými problémami. NS SR jej trest znížil na šesť rokov. Eva A., ktorá sa predstavovala ako majiteľka nebankovej inštitúcie ELIA a neskôr aj firmy EVITAL, v období od polovice roka 1994 do novembra 1999, uzatvárala rôzne obchodné transakcie. Vklady občanov sa zaviazala zhodnotiť 45 až 70-percentným ročným úrokom. K tomu bola ochotná prirátať ešte ďalších pätnásť percent v naturáliách, pravda za podmienky, že vkladateľ nebude so svojimi peniazmi hýbať celý rok. Týmito nereálnymi sľubmi sa jej podarilo oklamať 107 dôverčivých, medzi ktorými boli veľmi solventní podnikatelia, ale aj študenti a dôchodcovia.
Uzatváraním zmlúv o tichom spoločenstve, o spravovaní finančných prostriedkov, ako aj zmlúv o pôžičkách vylákala od nich takmer 20 miliónov slovenských korún. Ďalšie štyri milióny získala v podobe amerických dolárov, nemeckých mariek, švajčiarskych frankov, rakúskych šilingov a českých korún.
Ako vyplynulo z policajného vyšetrovania i z rozsiahleho dokazovania pred súdom, obžalovanej sa darilo okrem iného preto, že nádejným klientom predkladala sfalšované doklady o svojom veľmi úspešnom podnikaní v oblasti poľnohospodárskych produktov a strojov, hoci nikdy nepodnikala. Aby všetko vyzeralo dôveryhodnejšie, používala i titul inžinierky, i keď nemá ani maturitu. Úroky sprvu vyplácala z vkladov ďalších a ďalších klientov a tichých spoločníkov, kým sa to rozbiehalo, no neskôr to zákonite prasklo.
Vyšetrovanie potvrdilo, že peniaze, ktoré získala podvodom, použila pre vlastnú potrebu. Celkovo spôsobila škodu takmer 24 miliónov korún, ktorá sa po tom, čo časť poškodených si svoje nároky uplatnila v občianskom súdnom konaní, scvrkla na niečo vyše 22 miliónov.
