BRATISLAVA - S menšou sumou peňazí na byty, diaľnice alebo poľnohospodárstvo počíta v porovnaní s týmto rokom budúcoročný štátny rozpočet. Vláda ho navrhla tak, aby zastavila zadlžovanie v niektorých oblastiach a vytvorila predpoklady na hlbšie reformy v budúcnosti.
Vďaka zvyšovaniu spotrebných daní a DPH a niektorým výdavkovým škrtom sa vláde podarilo dosiahnuť zníženie najdôležitejšieho ukazovateľa verejného rozpočtu - jeho deficitu. Ten má byť podľa metodiky Európskej únie 4,99 percenta z hrubého domáceho produktu, ktorý na budúci rok pravdepodobne prekročí 1,15 bilióna korún.
„Rozpočet by mal hlavne prispieť k makroekonomickej stabilite. To síce nie je konečný cieľ, ale nevyhnutná podmienka priaznivého ekonomického vývoja,“ myslí si Róbert Prega, analytik Tatra banky.
Úplne opačné názory majú predstavitelia parlamentnej opozície, ktorí v rozprave zatiaľ povedali jednoznačné „nie“ rozpočtu. Poslanci HZDS, Smeru a KSS vláde vyčítajú, že do neho nedostala rozvojové impulzy, zaťažuje obyvateľov na úkor nižšieho deficitu, nerieši nezamestnanosť a nevytvára predpoklady pre dlhodobo udržateľný rozvoj.
Podľa analytika však vláda najviac prispeje k riešeniu problémov vtedy, ak bude znižovať svoju účasť v ekonomike. „Tým, že vláda znižuje schodok, odčerpáva menej peňazí súkromnému sektoru, a to je najlepšia podpora podnikania,“ povedal Prega. Spochybnil aj schopnosť vlády dlhodobo vytvárať efektívne pracovné miesta: „Všetky podobné opatrenia boli len krátkodobé a nákladné. Najlepšie to vedia robiť súkromné podniky, ak nie sú príliš zaťažené reguláciami a odvodmi,“ dodal.
JURAJ JAVORSKÝ
Rozpočtové problémy má celá Európa
Deficit štátneho rozpočtu sa stal tento rok problémom viacerých európskych krajín. Na pomalšie tempo ekonomického rastu nezareagovali zďaleka všetky štáty úsporami vo verejných financiách, a tak napríklad v Európskej menovej únii hrozí, že tri alebo štyri krajiny nedodržia podmienky stanovené v pakte stability.
Extrémny rast deficitu hlási napríklad Francúzsko. Za jedenásť mesiacov tohto roka stihol francúzsky rozpočet prekonať sumu plánovanú na celý rok a v porovnaní s vlaňajškom sa mínusové hospodárenie prehĺbilo o viac než pätinu. Akútne ťažkosti s dodržaním paktu stability má aj Nemecko, Taliansko a Portugalsko.
Rýchlemu zadlžovaniu sa nevyhli ani krajiny kandidujúce na vstup do Európskej únie. Najvyšší deficit spomedzi desiatky kandidátov bude mať Maďarsko, kde sa rozpočtový schodok vyšplhá na 9,2 percenta HDP. Stav a prípravy českého rozpočtu zase ostro skritizoval Medzinárodný menový fond, rozpočtovej kríze bude podľa poľských vyjednávačov s úniou čeliť aj Varšava.
Jeden z najlepších rozpočtových schodkov pravdepodobne vykáže Rumusko. Aj vďaka pripomienkam medzinárodného menového fondu tamojší parlament schváli verejný rozpočet s deficitom 2,65 percenta HDP. (jj)
Ako sa rozdelí štátny rozpočet 2002 2003
obrana 21,60 23,40 mld Sk
bytová výstavba 7,67 7,48 mld Sk
verejné vysoké školy 6,44 7,30 mld Sk
zdravotníctvo 20,10 21,90 mld Sk
veda a technika 3,55 4,20 mld Sk
sociálne dávky n.a. 26,43 mld Sk
pôdohospodárstvo 13,50 13,00 mld Sk
cesty 13,80 11,96 mld Sk
- z toho diaľnice 10,60 8,50 mld Sk
Zdroj: Návrh štátneho rozpočtu
