Najväčší problém včerajšieho protestného zhromaždenia boli záchody. Organizátori mítingu dali ráno doviezť na bratislavské Námestie SNP zopár prenosných chemických záchodov, ale tie nestačili. Množstvo ľudí s nálepkami KOZ tak bolo vidieť po reštauráciách a blízkych obchodných domoch. V McDonalde nestíhali dopĺňať papier, ešte horšie to bolo v obchodnom dome Dunaj. Verejné záchody sú v ňom na štvrtom poschodí a odborári vyťažili všetky tri výťahy. Ženám sa tentoraz fotografovanie nepáčilo - fotoreportérovi sa vyhrážali, že ak sa objaví ich fotografia, ako čakajú v rade, v niektorých novinách, tak si ho nájdu. FOTO SME - PAVOL MAJER
Robert Fico prišiel tiež. A príde vraj na každý odborársky protest.
Na bratislavskom Námestí SNP bol včera od rána pracovný ruch, robotníci stavali improvizovanú tribúnku, reproduktory, ozvučovaciu techniku. Šoféri pre zmenu nadávali na presmerovanú dopravu - na námestie sa nedalo odbočiť. Tesne predpoludním prichádzali do centra Bratislavy z rôznych strán masy protestujúcich odborárov, ktoré zablokovali Námestie SNP. „Odbory sú tu, odbory sú tu!“ kričal do ampliónu chlapík, ktorý kráčal na čele skupinky prichádzajúcej od nábrežia Dunaja.
Asi sedemtisíc, podľa odhadov odborárov až desaťtisíc ľudí protestovalo proti reštrikčným opatreniam vlády. Niektorí si okrem vlajočiek a transparentov namierených najmä proti ministrovi zdravotníctva Zajacovi doniesli aj pálenku, po príchode na námestie rozbaľovali rezne v chleboch, zopár ich v mrazivom počasí otváralo aj koňaky, nadávali na vládu.
„Bratislavčania radšej odišli preč, keď vedeli, že máme prísť,“ hrdinsky rozprávala v jednom z hlúčikov staršia pani, ktorá sa zjavne cítila ako antiglobalistka v Prahe. Na Bratislavu a ľudí žijúcich v hlavnom meste sa znieslo množstvo nadávok, akí sú zlí, ako veľa zarábajú, nič nechápu, nech skúsia prísť žiť na Oravu a na východ.
Mnohé z transparentov zosmiešňovali ministra Zajaca - boli na nich nakreslené postavičky s ušami a nápisy: „Kedysi robili ľudia pokusy na zajacoch, teraz robí Zajac pokusy na nás.“
Odhady, koľko ľudí sa na námestí zišlo, sa pohybovali od 5- do 15-tisíc. Moderátor mítingu vysvetľoval, že sa na námestí stretli 10. decembra preto, že je to dátum prijatia celosvetovej deklarácie ľudských práv. Z davu, ktorý zo začiatku nevedel odhadnúť, kedy má kričať, sa ozvalo hromadné fuj. Na mítingu sa objavilo aj zopár politikov opozície, ale na tribúne vystúpili len odborári. Predseda Smeru Robert Fico prišiel vraj ako radový občan, podobne bolo vidieť poslancov za KSS Ševca, Vajdu, Hrdličku, Ondriáša, bývalého poslanca za SDĽ Ľubomíra Andrassyho, predsedu SDA Milana Ftáčnika, piatich poslancov HZDS, bývalú poslankyňu Zelenayovú. Ani jeden sa neodvážil ísť do davu, všetci postávali len na okraji a za tribúnkou, všetci mlčali, nekričali, netlieskali, iba počúvali, čo hovoria odborári.
Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Juraj Blahák nebol veľmi presvedčivý, ale keď pristúpil k mikrofónu ďalší viceprezident Igor Lenský, dav ožil.
„Jeden majiteľ televízie a dnes podpredseda Národnej rady povedal, že peniaze majú mať tí, čo chleba pečú, a nie tí, čo chleby rozdeľujú. V tom s ním súhlasím, ale mu pripomínam, že chleby nepečú majitelia pekární, ale ich zamestnanci! A tí sa konečne musia mať dobre!“ reval Lenský, až skoro zachrípol. Ľuďom sa to páčilo, úspech mali aj jeho vety: „Kdejaký minister vymýšľa kdejaké nové opatrenia, ale výsledok je rovnaký. Zdravotníctvo nemá peniaze a občan, ty plať!“
Vonku mrzlo, a tak sa odborári tu a tam potrebovali zohriať. Niekto si dal slivovicu, niekto brandy. Prehovoril aj predseda Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský, odborári z Poľska, Maďarska a Čiech.
Robert Fico medzitým v hlúčiku ľudí vysvetľoval čosi o populačnej explózii, ktorú treba zastaviť. Zjavne myslel na Rómov. Odchytilo si ho zopár novinárov. Fico im rozprával, že príde na každý ďalší míting, ktorý odborári zorganizujú, a garantoval, že v marci príde dvestotisíc ľudí. Podgurážený chlapík vedľa neho nadával na vládu: „Fuj, všiváci nakazení, môžu sa hanbiť, koľko ich je.“ Zbadal kameru, nahneval sa, letel k nej a začal do nej kričať, chcel aby jeho názor počuli všetci. Stále sa chytal za hlavu, chcel vybehnúť aj na tribúnu a rozprávať do mikrofónu, ale na schodoch ho zastavili.
Odborársky boss Ivan Saktor vystúpil na tribúnu po tom, čo odzneli zdravice od odborárov z Čiech či Poľska. Rozkričal celé námestie. „Slováci, zobuďte sa! Sme tu za vás všetkých, zobuďte sa!“ začal svoju reč. „Na tomto námestí v podobnom čase pred trinástimi rokmi bola ‚zahájená‘ demokracia. Otvorená vraj pre všetkých Slovákov. Počuli sme tu také názvy, ako vytvorte koridor. Ani sme nevedeli, že koridory sú budúce tunely a že budúce tunely spôsobia to, že každý rok budeme musieť stáť tu na námestiach a obhajovať svoje základné práva. Načo máme garantované ľudské práva, keď ich nemôžeme použiť? Načo môžeme chodiť do zahraničia, keď na to nemáme peniaze? V tomto je naše právo - dôstojná životná úroveň bude najväčšia demokracia na Slovensku.“
Saktor hovoril o novodobých zbohatlíkoch, kapitalistoch, ktorí nepotrebujú vitálny štát. „Oni sú už štátom sami pre seba, majú peniaze na ochranu, na zdravie za hranicami, majú na všetko. Kúpia si spravodlivosť, kúpia si lieky a toto je výsledok, ktorý sme my, čo sme tu, nechceli. Vysmievajú sa nám, občana potrebujú len pred voľbami.“
„Ak nezabojujeme, možno nám ostanú takéto sociálne byty,“ ukazoval Saktor na smetnú nádobu. „Kontajnery, ktoré začínajú byť zdrojom obživy pre niektorých našich občanov. Neustále počúvame, že na Slovensku sa nič nedeje, nik neprotestuje, že všetko je v poriadku. Bude sa diať! Nebojte sa! Znovu vás vyzývam - poďme bojovať na všetkých frontoch, vyzvime Slovensko na sociálne hnutie, aby konečne politici pocítili, že jednotný a silný slovenský ľud nedovolí, aby bol ďalej zbedačovaný.“
Po vystúpení Saktora obkolesilo pod tribúnou niekoľko ľudí. Muž vytiahol z prázdnej ošúchanej peňaženky kus papiera a chcel si ho dať podpísať. „Nemám pero,“ hovoril Saktor a šmátral po vreckách. Väčšina ľudí chcela od neho podpis. Niektorí mu vyčítali, že to bolo slabé, len také mlátenie slamy, a že mali ísť pred vládu zahádzať ju vajíčkami. Pätnásť minút po mítingu sa Námestie SNP vyprázdnilo. Po protestujúcich ostala len kopa papierov a prenosné WC, ktoré onedlho odviezli.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Beata
Balogová
