Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Viedeň 10. decembra (TASR) - Na diaľnici A1 pri mestečku Haag v Dolnom Rakúsku došlo v skorých ranných hodinách k dopravnej nehode, ktorá si vyžiadala dve obete, vrátane 28-ročnej Slovenky

Slovenka prišla o život pri havárii v Rakúsku


Viedeň 10. decembra (TASR) - Na diaľnici A1 pri mestečku Haag
v Dolnom Rakúsku došlo v skorých ranných hodinách k dopravnej nehode,
ktorá si vyžiadala dve obete, vrátane 28-ročnej Slovenky.

Podľa informácii polície z Amstettenu osobné auto riadené
občiankou SR narazilo priamo v protismere do nákladného auta. Vodička
pri náraze z auta vyletela, pričom ju polícia našla ležať pod ním.
Nákladné auto sa po náraze obrátilo, narazilo do betónovej steny
a ostalo ležať otočené nabok.

Druhou obeťou sa stal 31-vodič z mestečka Teesdorf. O život
prišiel vo svojom horiacom vozidle. Diaľnica A1 zostala uzavretá do
6.00 h, informovala agentúra APA.

 

Der Standard: Ďurkovský je najdôležitejším komunálnym politikom SR


Viedeň 10. decembra (TASR) - V osobe Andreja Ďurkovského dostáva
Bratislava už po štvrtý raz za sebou primátora z pravicovej časti
politického spektra. Doterajší starosta bratislavského Starého mesta
dokázal vyhrať volebný súboj a stal sa na nadchádzajúce štyri roky
najdôležitejším komunálnym politikom krajiny, píše dnešné vydanie
liberálneho rakúskeho denníka Der Standard v súvislosti s víkendovými
voľbami na Slovensku.

Problémy Bratislavy pozná stavebný inžinier a zakladajúci člen
KDH veľmi presne, pokračuje Der Standard a informuje, že Ďurkovský
vstúpil do verejnej politiky ihneď po spoločenských zmenách v roku
1989 a osem rokov pôsobil na poste starostu bratislavského Starého
mesta.

Ako skúsený komunálny politik Ďurkovský vie, čo ho čaká:
oddlžovanie mesta, výstavba piateho mosta cez Dunaj a výstavba nových
nájomných bytov, ale aj zvýšenie počtu policajtov v meste.

Malý tieň na Ďurkovského triumf vrhá však skutočnosť, že koncom
týždňa prišlo k urnám len 27 percent Bratislavčanov. Aj keď sa až 58
percent z nich vyslovilo práve zaňho, nič nemení na fakte, že za
novým bratislavským primátorom stojí len časť obyvateľov hlavného
mesta Slovenska.

Pozornosť víkendovým voľbám na Slovensku venuje aj dnešné
vydanie rakúskeho konzervatívneho denníka Die Presse. Noviny
konštatujú, že komunálne voľby na Slovensku boli prvé od
septembrových parlamentných volieb a boli poznamenané nízkou účasťou
voličov.

V prípade komunálnych volieb sa najväčšia pozornosť upierala
prirodzene na Bratislavu. Voči sebe stáli v rôznych koalíciách dve
kresťanskodemokratické strany - obe patriace do súčasnej Dzurindovej
koalície a zvádzali medzi sebou tvrdý boj o funkciu bratislavského
primátora. So skoro šesťdesiatimi percentami sa stal napokon víťazom
Andrej Ďurkovský, na druhom mieste skončil Juraj Stern.

Komunálne voľby v Bratislave opäť charakterizoval zlý výsledok
HZDS. Pod tento neúspech sa podpísala aj skutočnosť, že samotné
strany vládnej koalície vystupovali v komunálnych voľbách v rôznych
zoskupeniach a zvádzali medzi sebou ostrý predvolebný boj, konštatujú
noviny a pripomínajú, že nejednotnosť slovenských kresťansky
orientovaných strán sa prejavila aj v iných mestách - napríklad
v Prešove.


Slovensko za prvé tri roky v EÚ získa 815 miliónov eúr


Brusel 10. decembra (TASR) - Slovensko v pondelok prijalo ponúkané
podmienky členstva v EÚ a krátko pred summitom v Kodani tak de facto
ukončilo prístupové rokovania.

Ak však ostatní kandidáti vyjednajú s úniou ďalšie zlepšenia
ponuky, získa na nich podiel aj Slovensko. Ide najmä o celkovú sumu
na rozpočtové kompenzácie či prípadné zvýšenia počiatočnej úrovne
priamych poľnohospodárskych platieb.

Podmienky, na ktoré Slovensko pristúpilo, sú ešte stále len
ponukou dánskeho predsedníctva, ktorú neschválili členské štáty EÚ.
Tie budú o tzv. finančných balíčkoch rokovať dnes v Bruseli,
definitívne sa však finančné otázky vyriešia až vo štvrtok a piatok
v Kodani.

TASR prináša prehľad hlavných bodov finančného balíčka pre
Slovensko:

FINANČNÉ A ROZPOČTOVÉ ZÁLEŽITOSTI

Rozpočtové príjmy a príspevky - Slovensko za prvé tri roky
členstva 2004-06 dostane z rozpočtu únie 1,74 miliardy eúr na podporu
regiónov, poľnohospodárstva a vidieckeho rozvoja, vo forme
dobiehajúcej predvstupovej pomoci a ďalšej podpory.

SR zaplatí do rozpočtu 928 miliónov eúr, čistá bilancia za tri
roky tak bude predstavovať 815 miliónov eúr (asi 34 miliárd korún).

V týchto príjmoch sú zarátané aj nasledovné položky: 47,8
milióna eúr na posilnenie východnej hranice v súlade s pravidlami
Schengenu, 63 miliónov eúr na rok 2004 vo forme osobitnej rozpočtovej
kompenzácie, 90 miliónov eúr na roky 2004-06 ako dodatočná podpora
rozvoja vidieka, 90 miliónov eúr na roky 2004-06 na odstavenie blokov
V1 v Jaslovských Bohuniciach.



POĽNOHOSPODÁRSTVO

Priame platby - ostáva zachované 10-ročné prechodné obdobie
(2004-13) a systém postupného zvyšovania platieb od počiatočnej výšky
25 percent (možné zmeny v Kodani).

SR bude však môcť priame platby dopĺňať z vlastných zdrojov
a z peňazí EÚ na rozvoj vidieka (najviac 20 percent ročnej sumy).
Platby bude možné dopĺňať buď do výšky 45, 50 a 55 percent úrovne EÚ
v rokoch 2004-06, alebo počas celého tohto obdobia do úrovne o 10
percent vyššej, ako bude národná podpora poľnohospodárom v roku 2003.

Výrobné kvóty - izoglukóza 42.547 ton, mlieko 1,04 milióna ton,
kravy bez trhovej produkcie mlieka 28.080 kusov, ovce a kozy 305.756
kusov, paradajky 29.500 ton, broskyne 147 ton, tabak 1715 ton.

OSTATNÉ

Nákup pôdy cudzincami - vopred dohodnuté sedemročné prechodné
obdobie doplnené o trojročnú ochrannú klauzulu, ktorá umožní predĺžiť
ochranu v prípade vážneho narušenia trhu.

Jaslovské Bohunice - okrem zvýšenia pomoci zo 60 na 90 miliónov
eúr na roky 2004-06 EÚ v prílohe k prístupovej zmluve uzná, že
odstavenie elektrárne bude značnou finančnou záťažou pre SR aj po
roku 2006 a prisľúbi, že to bude brať do úvahy pri rozhodovaní
o ďalšej pomoci.

Dane - znížená sadza spotrebnej dane na alkohol do objemu 50
litrov na domácnosť.

 

DPA: Hoci bude Slovensko v EÚ, ešte stále bude trvať roky, kým sa
úplne vylieči


Hamburg/Bratislava 10. decembra (TASR) - Medzinárodná reputácia
Slovenska sa výrazne zlepšila po septembrových parlamentných voľbách,
ktoré sa stali garanciou toho, že na čele slovenskej vlády bude stáť
prozápadne orientovaná koalícia, píše v dnešnej analýze nemecká
tlačová agentúra DPA.

V súčasnosti, keď sa krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov
pripravuje na členstvo v Európskej únií, strany lojálne dvojnásobnému
premiérovi Mikulášovi Dzurindovi si v parlamente užívajú väčšinu nad
nezmarmi-komunistami a nasledovníkmi nacionalistického bývalého
premiéra Vladimíra Mečiara. Mečiarov autoritatívny režim v rokoch
1993-98 inšpiroval vtedajšiu šéfku americkej diplomacie Madeleine
Albrightovú k tomu, aby Slovensko označila za "čiernu dieru v srdci
Európy".

Ale práve tak ako Rím nepostavili za jeden deň, aj Slovensko
čakajú ešte roky, počas ktorých sa bude zbavovať starej reputácie
a bremien minulosti, konštatuje DPA.

Hoci Dzurindova vláda SR priniesla pozvánku do EÚ a NATO,
Bratislava ešte bude musieť zvíťaziť nad problémami ako sú korupcia
v zdravotnom sektore, uplatňovanie práva, slabá ekonomika
a diskriminácia menšín, píše nemecká agentúra.

V niektorých oblastiach sú tieto problémy prepletené. Najnovšia
správa EÚ hovorí o neadekvátnych platoch, ktoré sú jedným z dôvodov
stále viac rozširujúceho sa úplatkárstva, pričom za špecifický
problém označuje aj trestnú činnosť a rómsku problematiku a sociálnu
diskrimináciu.

Ďalším veľkým problémom je vysoká nezamestnanosť a s ňou
spojená ilegálna práca. Jednou z jej príčin je podľa DPA aj zavretie
niektorých strojárenských a banských podnikov.

V 90. rokoch tu síce pozakladali banky a pobočky veľkých
korporácií zahraniční investori, ako napríklad nemecký Volkswagen
a americký U.S. Steel, avšak priniesli iba liek a situáciu
"nevyliečili úplne."

Slovensko sa spolieha na členstvo v EÚ a Dzurindom zabezpečenú
stabilitu ako na faktory, ktoré môžu zlepšiť obchod a právne
prostredie tak, aby bolo Slovensko v nasledujúcich rokoch pre
zahraničných investorov atraktívne. Túto nádej tiež odzrkadľujú
prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých budú v júnovom referende
o vstupe SR do EÚ hlasovať dve tretiny Slovákov, uzatvára DPA.

 

Verziu slovenských atentátnikov podporuje téza operácie Omega
(monitor)


Budapešť 10. decembra (TASR) - Maďarský denník Népszabadság sa dnes
venuje v rozsiahlom článku okolnostiam atentátu v centre Budapešti
v roku 1998, ktorý sa dostal opäť do pozornosti po piatkovom
vyhlásení hovorcu Ministerstva vnútra SR o tom, že výbuch v ulici
Aranykéz utca údajne objednal bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa.

Hovorca túto informáciu však potom dementoval s tým, že išlo
o chybu prekladu, ale maďarské policajné zdroje podľa denníka toto
"prerieknutie" nepovažujú za prekvapujúce. Kriminalisti tvrdia, že
vedia, kto stojí za masakrou z 2. júla 1998, pri ktorej zahynuli
štyri osoby a 25 osôb sa ťažko zranilo, ale nevedia, kde sa
nachádzajú.

V tejto súvislosti Népszabadság okrem iného uvádza, že maďarská
polícia už dlhší čas sledovala podozrivých troch slovenských občanov,
ktorí v deň atentátu v čase po výbuchu opustili hotel Béke Radison.
Tam kriminalisti našli stopy po použitej výbušnine Danubit.

Podľa denníka verziu slovenských atentátnikov podporuje aj
informácia zo slovenských zdrojov o tajných akciách SIS, ktorá za
vlády Vladimíra Mečiara pod Lexovým vedením pripravovala operáciu
Omega. Jej cieľom malo byť v Maďarsku, Poľsku a Česku vyvolať
narušenie politického a verejného poriadku, čím by sa skomplikovalo
prijatie týchto krajín do NATO.

Aktérov operácie smerujúcej proti Maďarsku identifikovala
polícia, ale ani maďarské, ani slovenské orgány ich nemôžu nájsť.
Podľa odborníkov ak atentát vykonali skutočne na základe poverenia
SIS, tak ani jeden z nich už nie je medzi živými.

Podľa všetkého spisy atentátu zostanú ešte určitý čas
zatvorené, možno nikdy sa verejnosť nedozvie kto a s akým úmyslom
vraždil a ťažko zranil 29 osôb, píše Népszabadság. Verejnosť sa podľa
novín nedozvie ani to, čo o prípade v skutočnosti vie maďarská tajná
služba.


Maďarskí colníci odhalili na slovensko-maďarskom priechode pašované
výbušniny


Budapešť 10. decembra (TASR) - Veľké množstvo výbušniny odhalili
v pondelok večer maďarskí colníci na slovensko-maďarskom hraničnom
priechode v Komárome. Podľa dnešnej informácie Celoštátneho
riaditeľstva colníc a finančnej stráže (VPOP) kontraband chcel
previezť do Maďarska osobným autom maďarský občan.

Pri podrobnej prehliadke vozidla našli colníci 32 kilogramov
čierneho pušného prachu, 10.200 kusov rozbušiek a 20 kusov rakiet do
pištolí. Hodnota pašovaného tovaru dosahuje pol milióna forintov.

Colný úrad výbušniny zhabal a proti vodičovi začal trestné
stíhanie.

 

Historickú pamiatku Slovácka búda zničili plamene


Luhačovice 10. decembra (TASR) - Škodu za viac ako desať miliónov
korún spôsobil požiar známej výletnej reštaurácie Slovácka búda
v Luhačoviciach. Historická stavba architekta Dušana Jurkoviča z roku
1906 mala však oveľa vyššiu hodnotu, pretože bola pamiatkovo
chráneným objektom.

Drevenú stavbu plamene celkom zničili dnes v ranných hodinách.
Polícia nevylučuje, že oheň niekto úmyselne založil. Pri požiari
zasahovali tri profesionálne jednotky hasičov zo Zlína, Luhačovíc, zo
Salvičína a miestni dobrovoľníci. Podľa riaditeľa krajských hasičov
Stanislava Pumprlu nebolo možné už drevenou stavbu zachrániť. Zásah
hasičov sťažoval mráz okolo mínus 15 stupňov Celzia.

Vyhoretá výletná reštaurácia patrila k posledným budovám, ktoré
architekt Dušan Jurkovič postavil a podľa miestneho kronikára
Vlastimila Vokurku bola "pilierom česko-slovenskej štátnosti".
Schádzali sa v nej totiž českí a slovenskí žurnalisti, spisovatelia
i politici. Objekt slúžil len cez víkendy ako reštaurácia a vináreň
a cez týždeň býval zatvorený.


Belgické občianske združenie zverejnilo otvorený list Péterovi
Medgyessymu


Brusel 10. decembra (TASR) - Otvorený list maďarskému premiérovi
Péterovi Medgyessymu v súvislosti s údajne aj v súčasnosti
diskriminačným účinkom Benešových dekrétov na Slovensku zverejnilo
belgické občianske združenie Stredoeurópsky výbor na ochranu ľudských
práv.

Dokument, ktorý podpísal predseda výboru Pierre Gillet,
podčiarkuje, že Benešove dekréty dnes nestačí prepustiť historikom na
skúmanie, pretože Maďarov na Slovensku sa diskriminačným spôsobom
dotýkajú v oblasti reštitúcií aj v súčasnosti. V zmysle reštitučného
zákona SR musia nehnuteľnosti a pôdu zhabané po druhej svetovej vojne
dostať pôvodní vlastníci, slovenské súdy a katastrálne úrady
nepovažujú však za majiteľov Maďarov schopných dokázať opodstatnenosť
požiadaviek aj výpismi z katastrov, ale slovenských usadlíkov, ktorí
svojho času nič nezaplatili Maďarom a neprepísali zhabaný majetok ani
na svoje mená.

"Máme dôkazy o tom", že najvyššie orgány slovenskej justície
pripravovali - na základe istého protokolu z roku 1996, ani nie
zákona - "osobitnú metodologickú informáciu pre príslušné orgány,
akými trikmi možno obrať Maďarov o majetok", tvrdia autori otvoreného
listu, ktorí žiadajú predsedu vlády MR, aby sa angažoval v tejto
otázke.

Belgickí signatári považujú za poľutovaniahodné, že ani Strana
maďarskej koalície (SMK), ani vláda Maďarskej republiky nepozdvihli
hlas v záujme opätovne poškodených Maďarov na Slovensku a označujú za
tragikomické, že "v Európskom parlamente bojujú proti vážnej
diskriminácii Maďarov politici flámskej, katalánskej a inej
národnosti".

Otvorený list poukazuje ďalej na fakt, že v zmysle uznesenia
Ústavného súdu MR zo 4. septembra 1996 mal maďarský štát vyplatiť do
30. júna 1997 odškodné občanom maďarskej národnosti, ktorí boli
násilne presídlení z bývalého Československa do Maďarska, za
omeškanie čoho nesie zodpovednosť Hornova, Orbánova a teraz už aj
súčasná maďarská vláda.

Bolo by omylom očakávať, že v Európskej únii sa tieto problémy
vyriešia samy od seba. Kodanský summit EÚ je poslednou príležitosťou
vyžadovať od Slovenska plnenie politických kritérií členstva v únii,
prijatých kedysi práve v dánskej metropole, konštatujú autori
otvoreného listu.


Časový harmonogram referend o vstupe kandidátskych krajín do EÚ


Brusel 11. decembra (TASR) - Očakáva sa, že EÚ na kodanskom summite
schváli svoje najväčšie rozšírenie s tým, že desať kandidátskych
krajín by sa mohlo členmi únie stať v polovici roka 2004.

Podmienkou pre vstup nových členov je schválenie prístupovej
zmluvy parlamentmi 15 členských krajín EÚ, k čomu by malo dôjsť
v priebehu roku 2003.

Budúci členovia, hlavne bývalé komunistické štáty strednej
a východnej Európy, s cieľom získať od verejnosti mandát pre vstup do
EÚ zorganizujú o tejto otázke referendá.

Podpora pre vstup do únie je v kandidátskych krajinách vysoká
a rastie, existujú však ohniská euroskepticizmu, ktoré naznačujú, že
všetky ľudové hlasovania nebudú mať hladký priebeh.

S cieľom zvýšiť podporu medzi obyvateľmi skeptickejších krajín,
sa referendá najskôr uskutočnia v štátoch s najvyššou podporou pre
členstvo v EÚ.

Prinášame zoznam exkomunistických krajín s pravdepodobnými
termínmi hlasovania, podpore a iných okolností referend.

MAĎARSKO

Termín: 12. apríl 2003

Verejná mienka: Silná podpora pre členstvo na úrovni 70-75
percent. Opozícia proti vstupu do EÚ je na úrovni 11 percent.

Poznámka: Referendum je nezáväzné, premiére Péter Medgyessy
však trvá na tom, že pred podpísaním prístupovej zmluvy - v Aténach
koncom apríla - získa od obyvateľov mandát pre tento krok.

SLOVINSKO

Termín: Prvá polovica roku 2003 (o konkrétnom dátume sa má
rozhodnúť v priebehu tohto mesiaca)

Verejná mienka: Tábor stúpencov členstva v EÚ má pohodlnú
väčšinu nad 60 percent, proti je asi 23 percent obyvateľov.

Poznámka: Nezáväzné referendum.

SLOVENSKO

Termín: 7. júna 2003 (konečné rozhodnutie do februára)

Verejná mienka: Podpora pre členstvo je nad 70 percent, proti
je necelých 15 percent.

Poznámka: Referendum je povinné a záväzné. Požadovaná je účasť
minimálne 50 percent oprávnených voličov. V opačnom prípade bude
referendum neplatné, pričom nové hlasovanie možno zorganizovať až po
troch rokoch.

ČESKÁ REPUBLIKA

Termín: 15.-16. júna 2003

Verejná mienka: Vyzerá to tak, že podpora v ostatnom čase
prekročila 50-percentnú hranicu. Proti vstupu do únie je okolo 18
percent voličov.

Poznámka: Záväzné hlasovanie, ale bez podmienky na minimálnu
účasť. Referendum možno opakovať po dvoch rokoch.

POĽSKO

Termín: Jún alebo jeseň 2003 (potvrdiť sa má začiatkom roku)

Verejná mienka: Hlasovať pravdepodobne pôjde 56 percent, z toho
68 percent vstup do EÚ podporí.

Poznámka: Poľsko pozmeňuje pravidlá referenda, aby sa zaistila
jasná podpora verejnosti pre vstup do EÚ. Zmeny však môžu oddialiť
termín hlasovania a skomplikovať ratifikáciu, keďže v oboch komorách
parlamentu by v prípade menej ako 50-percentnej účasti na referende
bola potrebná dvojtretinová väčšina.

Na žiadnom z doterajších referend konaných po páde komunizmu sa
nezúčastnilo 50 percent voličov. Na schválenie členstva v EÚ
parlamentom by bola potrebná pomoc Roľníckej strany (súčasť vládnej
koalície), ktorá pohrozila, že bude viesť kampaň proti vstupu, ak
bude dohoda s EÚ nevýhodná pre farmárov.

ESTÓNSKO

Termín: 14. septembra 2003 (parlament bude o tomto dátume
hlasovať 18. decembra)

Verejná mienka: Najnovšie prieskumy ukazujú, že podpora
vyskočila na 57 percent, kým odpor klesol na 36 percent.

Poznámka: Referendum je nezáväzné bez požiadavky na minimálnu
účasť. V krajine neexistuje koordinované hnutie odporcov EÚ, kritická
zastrešujúca skupina však sa však môže objaviť. Zatiaľ sa nepracuje
na žiadnych plánoch pre eventualitu odmietavého hlasovania.

LOTYŠSKO

Termín: September až november 2003.

Verená mienka: Podpora pre vstup do EÚ vzrástla na viac ako 46
percent, odpor je na úrovni okolo 36 percent.

Poznámka: Záväzné referendum s podmienkou minimálne
50-percentnej účasti. Neexistuje žiadna anti-EÚ skupina, v krajine sú
však silné nálady proti únii. Podľa analytikov by odmietavé
hlasovanie viedlo k druhému referendu, ktoré by sa konalo zároveň
s budúcimi všeobecnými voľbami. Tie sa majú uskutočniť v roku 2006.

LITVA

Termín: Máj alebo september 2003 (rozhodnutie o termíne sa
očakáva až po januárových prezidentských voľbách)

Verená mienka: Tábor stúpencov členstva v EÚ sa rozrástol na
asi 68 percent, počet odporcov sa znížil na 19 percent.

Poznámka: Referendum bude zrejme záväzné. V prípade
nadpolovičnej účasti bude na schválenie stačiť jednoduchá väčšina.
Opozícia voči členstvu v EÚ vychádza hlavne od malých populistických
strán - väčšinou ide o konkrétne sporné otázky - a nie je namierená
proti únii. V prípade odmietavého hlasovania neexistujú prekážky pre
zorganizovanie opakovaného referenda. Text položenej otázky by bol
zrejme pozmenený.


Juhomoravský hajtman bude rokovať v Trnave o spoločných projektoch


Brno 10. decembra (TASR) - Spoločné projekty na česko-slovenských
hraniciach a otázky regionálnej politiky v súvislosti so vstupom ČR
a SR do Európskej únie budú hlavnými témami rokovania hajtmana
Juhomoravského kraja Stanislava Juránka s predsedom Trnavského
samosprávneho kraja Petrom Tomečkom, ktoré sa uskutoční v piatok
v Trnave.

"Trnavský kraj s naším bezprostredne súvisí a trápia nás
podobné problémy. So svojím slovenským partnerom chcem rokovať
o spoločnom postupe nových regionálnych samospráv v Bruseli,"
informoval TASR Juránek. Predstavitelia Juhomoravského kraja
schválili projekt Spojenectvo cez hranicu, ktorý predpokladá
spoluprácu juhomoravského regiónu so samosprávami Bratislavského
a Trnavského kraja v súvislosti s rozšírením EÚ.

 

Výsledky kodanského summitu budú kľúčové pre referendá o rozšírení EÚ


Brusel 10. decembra (TASR) - Stredoeurópski lídri budú bojovať o to,
aby z kodanského summitu EÚ priviezli domov mastné šeky, ktoré by
pomohli presvedčiť voličov, aby v referendách plánovaných na budúci
rok podporili členstvo svojej krajiny v Európskej únii.

Prieskumy verejnej mienky v kandidátskych štátoch podľa
tlačovej agentúry Reuters ukazujú nárast podpory pre vstup do únie,
pričom vo väčšine z nich stúpenci členstva odporcov početne
prekonávajú v pomere dva k jednej.

Dokonca aj v Estónsku a Lotyšsku, kde proeurópske vlády
bojovali, aby na svoju stranu získali pochybovačov, sa podľa
prieskumov črtá hlasovanie "za", keďže obyvatelia sa prestávajú
obávať straty suverenity a začínajú byť čoraz viac naklonení
ambicióznemu projektu rozšírenia.

Politici však budú musieť prezentovať podmienky dohodnuté
v Kodani ako víťazstvo, aby presvedčili domácich euroskeptikov, ktorí
výsledky rokovaní označujú za ponižujúce.

V najväčšej kandidátskej krajine - Poľsku - pravicové,
nacionalistické a agrárne skupiny budú zrejme hovoriť o "výpredaji"
a zrade bez ohľadu na obsah dohody.

Neúspech referenda v akejkoľvek kandidátskej krajine by
rozhojdal finančné trhy, ktoré stavili na rozšírenie - najprv EÚ,
neskôr zóny eura - o Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovensko, Slovinsko,
Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Cyprus a Maltu.

Analytici očakávajú, že východoeurópski voliči budú presvedčení
argumentom o "stretnutí s osudom" a opätovnom získaní miesta v Európe
po rokoch izolácie počas studenej vojny, ako aj prospechom
z obchodovania a investícií.

Heather Grabbová z Centra pre európsku reformu, think-tanku so
sídlom v Londýne, je presvedčená, že podrobnosti dohôd uzavretých
v Kodani určia tón predreferendových kampaní. "Bude to považované za
deň národnej oslavy ... alebo to bude o tom, že sa vzdávame
suverenity? Bude to naozaj dobré pre naše ekonomiky? Medzi týmito
dvoma scenármi existuje skutočný kvalitatívny rozdiel medzi
politickou atmosférou," vyhlásila.

Grabbová predpokladá, že v niektorých krajinách - osobitne
v Poľsku - budú kampane "nepríjemné", pričom náladu budú strpčovať
dezinformácie o EÚ.

Poľskí farmári nemajú poňatia o tom, koľko peňazí v skutočnosti
dostanú. Všetko, čo vedia je, že to bude len štvrtina toho, čo
dostávajú francúzski farmári - je smiešne takto predávať vstup do EÚ,
dodala.

Ako prvé sa referendum uskutoční v Maďarsku, kde je podpora pre
vstup do EÚ najväčšia. Členstvo v únii tam trvalo podporujú viac ako
dve tretiny voličov. Maďarské referendum je naplánované na 12.
apríla, len niekoľko dní pred podpisovaním prístupovej zmluvy
v Aténach.

Nasledovať bude zrejme malé, ale bohaté Slovinsko, potom
Slovensko, Česko a v júni Poľsko, kde však hlasovanie môže byť
oddialené kvôli procedurálnym problémom.

Ak sa na poľskom referende zúčastní menej ako 50 percent
voličov - čo je pravdepodobné -, bude ľudové hlasovanie neplatné.
O vstupe do EÚ by mal potom rozhodnúť parlament, tento postup však
môže naraziť na ústavné prekážky.

Poľský prezident Aleksander Kwasniewski sa snaží presadiť
zákon, na základe ktorého by bola na schválenie vstupu do EÚ
parlamentom potrebná dvojtretinová väčšina. Tým by sa osud krajiny
dostal do rúk Roľníckej strany, ktorá pohrozila agitovaním proti
členstvu v únii, ak dospeje k presvedčeniu, že pre poľských
poľnohospodárov nie je dohoda prijateľná.

V troch pobaltských republikách bývalého Sovietskeho zväzu, kde
je odpor proti členstvu najväčší - pohybuje sa na úrovni okolo 36
percent - sa referendá uskutočnia nakoniec, na jeseň 2003 v nádeji,
že predchádzajúce očakávané "áno" v iných kandidátskych krajinách
rovnako naladí aj Lotyšov, Litovcov a Estóncov.

Mnohí obyvatelia pobaltských krajín, ktorí sa tešia výraznému
nárastu príjmov na hlavu, sa obávajú, že členstvo v EÚ a zásahy
Bruselu neprispejú k ich nezávislosti, ktorú opäť získali len nedávno.

O neúspechu referenda sa verejne veľmi neuvažuje. V prípade, že
by sa obyvatelia niektorej kandidátskej krajiny rozhodli pre "nie",
integrácia zvyšných uchádzačov by pokračovala podľa pôvodného
harmonogramu.

V prípade neúspechu referenda by sa ďalšie ľudové hlasovanie na
Slovensku mohlo uskutočniť až o tri roky, v Česku po dvoch rokoch.
V prípade Lotyšska by sa s opakovaným hlasovaním muselo počkať do
ďalších všeobecných volieb naplánovaných na rok 2006.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  4. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  5. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  8. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  9. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  10. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 554
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 440
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 727
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 220
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 820
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 549
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 768
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 383
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 274
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 633

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Slováci pomáhajú hľadať pôvod záhadných častíc, ktoré môžu popierať Einsteina

Balón NASA vyniesol do stratosféry Zeme testovací experiment EUSO.

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie.

DOMOV

Prieskum Polisu: Do parlamentu by prešlo až deväť strán

Súčasná vládna koalícia by získala iba 65 mandátov.

Neprehliadnite tiež

Matovič: Musel by som byť na drogách, aby som spolupracoval s Dankom

Matovič pripúšťa spoluprácu s SNS, ak ju niekto vyčistí a bude obhajovať národné záujmy.

K čistote morí môže prispieť aj Slovensko, tvrdí Sólymos

Významný problém pre morské ekosystémy je predovšetkým plastový odpad.

Sulík vyzýva Danka na odstúpenie z postu predsedu parlamentu

Poslanci SaS žiadajú detailné vyšetrenie celej kauzy.

Úrad pre obstarávanie nenašiel u Lajčáka pochybenia

Ministerstvo zahraničia pri tendroch počas predsedníctva zákon neporušilo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop