Odborník upozorňuje, že bez aktuálnych dát o onkologických pacientoch sa ťažko nastavuje politika štátu.
BRATISLAVA. Koľko onkologických pacientov pribudlo vlani na Slovensku? O aké typy rakoviny išlo a v ktorých regiónoch sa vyskytovali najčastejšie? Na podobné základné otázky naše zdravotníctvo odpoveď nepozná.
Národný onkologický register, ktorý funguje už od roku 1976 a obsahuje údaje od roku 1968, bol pritom podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva na klinickú onkológiu Stanislava Špánika dlhé roky „našou pýchou a patril k najlepším v Európe“.
Dnes sú v ňom najaktuálnejšie údaje za rok 2008, v ktorom podľa nich na Slovensku ochorelo na rakovinu 30 144 ľudí. Ich počet prudko rastie, v roku 2004 ich bolo 25 171.
„V roku 2008 boli prekonané niekoľké historické míľniky, počet prípadov prvýkrát prekročil 30-tisíc za rok a prvýkrát bolo aj viac prípadov u žien ako u mužov,“ hovorí Špánik.
Nedá sa plánovať
Ako sa tento trend vyvíjal v ďalších šiestich rokoch, už nevieme. Národný onkologický register je podľa Špánika zanedbaný aj pre nízku pozornosť, ktorú mu štátne organizácie venujú.
„Všetci by si mali uvedomiť, že bez hodnoverných a aktuálnych údajov nedokážeme dobre plánovať onkologickú starostlivosť,“ hovorí. „To sa dá, len ak vieme, koľko máme pacientov, s akými diagnózami a v akých štádiách. Od toho by sa potom mal odvíjať aj počet pracovísk, ich vybavenie či distribúcia liekov,“ vraví hlavný onkológ.
Úpadok Národného onkologického registra podľa neho nastal asi pred desaťročím, keď databáza prešla z Národného onkologického ústavu pod Národné centrum zdravotníckych informácií.
„Register sa stal len jedným z mnohých oddelení, ktoré sú úplne závislé od rozpočtu a personálneho vybavenia centra,“ upozorňuje Špánik.
