LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Keď som sa prvý raz objavil na ulici v policajnej uniforme, všetci sa na mňa pozerali, dokonca aj ľudia z autobusov sa vykláňali, neverili vlastným očiam,“ spomína si na prvý deň v práci 50-ročný Koloman Puška z Liptovského Mikuláša.
Patrí k hŕstke Rómov na Slovensku, ktorí slúžia v policajnom zbore. Kolegovia aj ľudia z osád, s ktorými hovorí väčšinou po rómsky, ho poznajú pod prezývkou Maroš.
Narodil sa v osade v obci Pribylina, má osem súrodencov. Štátnu policajnú uniformu si každý deň oblieka dvadsaťtri rokov, radšej pracuje v teréne ako v kancelárii.
Dohliada na desať osád
Špecialista
- rieši kriminalitu a nepokoje v osadách,
- tlmočí do rómčiny pri výsluchoch a vo väzniciach,
- vykonáva sociálnu prácu: píše osadníkom žiadosti na úrady, vybavuje splátkové kalendáre, pomáha zdravotníkom.
Ako pochôdzkar začínal v uliciach Liptovského Mikuláša, pred siedmimi rokmi ho povýšili na špecialistu na marginalizované rómske komunity. Dohliada na poriadok v desiatich osadách, kde žije dvetisíc Rómov. Často nahrádza aj chýbajúcich sociálnych pracovníkov.
„Prepáčte, hneď sa prezlečiem,“ privíta nás na obvodnom oddelení v Liptovskom Hrádku. Pásikavý sveter vymení za oficiálnu uniformu, hoci má v ten deň voľno. Na svoju prácu je hrdý.
„Po skončení gymnázia som nastúpil na základnú vojenskú službu a potom som začal pracovať v kožiarskych závodoch,“ začína svoje rozprávanie otec troch synov. Hovorí pomaly a plynulo, nevyhýba sa osobným témam, ktoré sa snaží vždy obrátiť na žart.
„Vo fabrike som sa spoznal s manželkou, ktorá pochádza z Mongolska. Občas žartujem, že mám za ženu najvzdialenejšiu východniarku.“ Jeden z jeho synov pokračuje v rodinnej tradícii, vlani ho tiež prijali k polícii.
Po Nežnej revolúcii začali v závode prepúšťať a musel si v chudobnom regióne na severe Slovenska hľadať novú prácu.
Neveril, že by ho vzali
„Posielal som všade žiadosti a jednu som dal aj na políciu. Neveril som, že by ma vzali,“ priznáva Puška. Mladík z osady sa stal prvým rómskym policajtom v Liptove.
Prvé mesiace boli preňho zvláštne. „Nikto nevedel, čo má odo mňa očakávať. Keď sa niekto na oddelení preriekol a zanadával na Cigánov, rýchlo sa otočil sa ku mne a povedal prepáč.“
Hovorí, že viac mu prekážali ospravedlnenia. Vnímal to, akoby bol zodpovedný za chyby v komunite. „Na ulici sa pýtali kolegov čo to tam máte ale väčšina reagovala pozitívne. Boli radi, že konečne nejaký Róm robí policajta,“ zdôrazňuje Puška.
Priznáva, že Róm to má ako policajt ťažšie. Musí presvedčiť väčšinové obyvateľstvo a zároveň si vybudovať vzťah aj s ľuďmi v osadách, aby mu dôverovali. Keď zasahuje v osade proti opitým ľuďom, občas ho označujú za zradcu, ale na druhý deň sa mu ospravedlnia. „Keď som začínal, policajta považovali v osade za nepriateľa, niektorí to tak vnímajú dodnes,“ priznáva Puška.
„Neviem, či je ochota z oboch strán,“ zamyslí sa po otázke, či je polícia pre Rómov otvorená. „Jedna vec je mať niečo napísané na papieri a druhá reálna situácia,“ opatrne naznačuje kritiku.
V lete mnohých pobúrili útoky osadníkov na dôchodcov na východe. Bezpečnostné riziko riešili aj poslanci v parlamente. Vyriešená však dodnes nie je ani vlaňajšia razia polície v Moldave nad Bodvou, po ktorej zostali desiatky zranených Rómov.
V obciach s rasovým napätím by mali podľa Pušku pôsobiť rómski policajti. Väčšina by tak získala dôveru k Rómom, a osadníci zas rešpekt k polícii.
„Možno by pomohlo, keby polícia častejšie diskutovala so študentmi na stredných školách a učilištiach,“ hovorí Puška. Verí, že problémy sa nevyriešia násilím.
Časy sa menia
V osadách okrem riešenia domácich konfliktov a vyšetrovania nahrádza aj chýbajúcu sociálnu prácu.
Píše osadníkom žiadosti na úrady, vybavuje splátkové kalendáre, aby zabránil exekúciám, chodí do školy diskutovať s mladými Rómami či tlmočiť vyšetrovateľom na výsluchy.
Za jednu zo svojich najväčších výhod preto považuje, že hovorí po rómsky. „Mali sme prípady, keď prišiel do osady iný policajt a Rómovia si vyžiadali mňa, lebo mi dôverujú,“ hovorí až ospravedlňujúcim tónom.
Za minulého režimu existovali etnické štatistiky, Rómom písali k menám na zoznamoch písmeno C. V 90. rokoch ich zakázali, ale hlasy po znovuzavedení sa ozývajú dodnes. Rómsky policajt ich odmieta. „Nemám rád žiadne štatistiky, tabuľky, čísla a podobné veci, skresľuje to realitu,“ tvrdí. Podľa neho nie je správne ani etické zbierať údaje iba o jednej etnickej skupine.
Hovorí, že situácia v osadách sa zhoršuje. „V súčasnosti sa všetko mení, aj vzťahy medzi Rómami, najväčší vplyv tam majú dnes tí najbohatší,“ myslí si. Zväčša ide o úžerníkov či obchodníkov s ľuďmi.
Chudoba, segregácia a nevzdelanosť podľa Pušku zmenili priority aj v rómskych komunitách. Časy, keď spory riešili vajdovia, sa skončili.
O rasizme hovoriť nechce
Jediná téma pri ktorej sa rómskemu policajtovi ťažko hľadajú slová je rasizmus. O svojich skúsenostiach hovoriť nechce. „Pred pol rokom som chcel kúpiť dom, ale odmietli mi ho predať. Potom mi v realitke povedali, že majiteľovi sa nepáčil môj pôvod,“ naznačil.
V službe sa nestretáva s rasistickými poznámkami, skôr so skrytým rasizmom. „Mladá Rómka sa mi sťažovala, ako priniesla k lekárovi dieťa v horúčkach a s bolesťami brucha, medzi dverami ju okríkli, či sa dcéry chce zbaviť a dať ju do nemocnice.“
Raz asistoval záchranke a v nemocnici privítali pacienta z osady slovami: „Zase čierny!“
Čo považuje za najväčší problém pri riešení konfliktov? „Za sedem rokov som sa nestretol s tým, že by sa samosprávy výraznejšie angažovali. Zmení sa to vôbec niekedy?“ pýta sa bezradne a ukáže na drevenú chatrč s provizórnou strechou v jednej z osád v jeho teritóriu.
Je sklamaný, že všetky návrhy a plány zostávajú na papieri. „Každý vykrikuje, že s Rómami niečo treba robiť, ale nikto kompetentný nič poriadne nerobí. Tak neviem, kto je pre koho hrozbou.“
Nestačí, ak je človek policajtom, dôležitejšie je, aby bol dobrým policajtom. Nevieme s istotou, či Koloman Puška takým je, no z jeho reči sa dá aspoň vytušiť, že pravdepodobne áno.
Keby nebol Rómom, bolo by to asi všetko, čo sa k téme dá napísať. Keďže ním je, dá sa aj viac. Napríklad o tom, že je jeden z približne piatich Rómov v štátnej polícii. Navyše taký, čo vyrastal v osade. Čo, po prvé, slúži ako dôkaz, že ľudia z tejto komunity musia vyvinúť obrovské úsilie podporené veľkým šťastím, aby sa vyhrabali z biedy. No a po druhé, je to aj zaujímavá paralela so Spojenými štátmi.
Počas nedávnych nepokojov sa ako jeden z dôvodov nedôvery k polícii uvádzalo, že v nej slúži nepomerne málo černochov. Keby poznali situáciu u nás, v uliciach by sa neprotestovalo, ale oslavovalo.
Beata
Balogová
