Počas Karačone Rómovia jedia skôr bravčové ako ryby, na Nový rok sa nevarí hydina, aby nevyletelo šťastie z domu.
BRATISLAVA. V rómskych domácnostiach majú na Vianoce niekoľko špeciálnych zvykov a tradícií.
„Po klasickej večeri a rozbalení darčekov sa ešte podávala goja,“ hovorí rómska novinárka Jarmila Vaňová z Košíc.
Goja patrí k tradičným rómskym pokrmom. Robí sa zo zemiakov a z múky, niektorí ho nazývajú aj rómska klobása.
Radšej rezne ako kapor
Často sa pripravuje bravčové mäso a na východe pirohy plnené tvarohom alebo strukoviny, ktoré symbolizujú hojnosť.
Pirohy nechýbajú na Vianoce ani u Karla Adama, šéfa divadla Romathan. „Vianočné zvyky sa u nás výrazne nelíšia, je to podobné ako u majority, nechýba mäso a pirohy,“ vymenúva Adam pokrmy, ktoré nesmú chýbať počas Karačone, ako sa nazývajú Vianoce v rómčine.
Rodiny majú na Štedrý večer skôr rezeň ako kapra, mäso musia mať na stole aj v tých najchudobnejších rodinách. „Neostávame iba pri rybe, rezne musia byť,“ hovorí Vaňová.
Na Nový rok sa zase u Rómov nevarí hydina, aby neodletelo všetko šťastie z domu. Po štedrej večeri sa nesmie do nasledujúceho dňa zo stola nič odpratať, pije sa aj menej alkoholu.
„Na dedine sa tiež zvyklo, že večeru sme mali doma, ale potom sa rodiny vzájomne navštevovali. Vchodové dvere sa nezamykali a vždy bol na stole pripravený aj tanier pre hosťa,“ spomína si Vaňová. Tieto návštevy trvali do skorých ranných hodín.
Zvyky sú podobné
„Rómovia žijú na území Slovenska už vyše sedemsto rokov, preto sú vzájomne zvyky a tradície veľmi podobné,“ vysvetľuje Rastislav Rosinský, riaditeľ Ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
„Bohatí Rómovia, najmä olašskí, zvyknú oslavovať vianočné sviatky okázalo, v tých najbohatších rodinách si zdobia stromček bankovkami,“ spomína jeden z kurióznych zvykov Rosinský.
Podľa odborníka na rómsku kultúru Reného Lužicu sú kalendárne a náboženské zvyky typickým znakom pre usadené populácie. „Bez vzdelancov sa neuchovávajú žiadne pôvodné tradície, okrem rodinných,“ myslí si etnológ Lužica. „Jednoducho časom na ne zabudli a preberajú tradície z krajín, v ktorých žijú.“
Beata
Balogová
