BRATISLAVA. Novinári, ktorí píšu u Rómoch, by mali dodržiavať viaceré zásady. Desatoro novinára píšuceho o rómskej téme spísalo občianske združenie Romano kher - Rómsky dom.
Ako sa píše v Etickom kódexe Slovenského syndikátu novinárov, novinár nesmie podnecovať nenávisť ani diskrimináciu založenú na rase, svetonázore, náboženskom vyznaní, etnickom pôvode, veku, sociálnom postavení, pohlaví či sexuálnej orientácii.
Majoritu menujú, Rómov menami neoznačia
Desatoro novinára, ktorý píše o rómskej téme, agentúre SITA poskytla Agnes Horváthová zo združenia Rómsky dom.
Jednou z desiatich zásad je napríklad uvádzanie rómskeho respondenta celým menom a priezviskom.
"Najmä v anketách robia niektorí novinári rozdiely medzi Rómami a príslušníkmi majoritnej spoločnosti," poznamenala.
Niektoré televízie v tej istej reportáži uvádzajú celé meno osoby, ktorá je príslušníkom majority, kým Rómov neidentifikujú alebo ich označujú ako osadníkov, občanov osady, Rómov či obyvateľov miestnej kolónie, pričom niekedy zostávajú úplne bez identifikácie.
Taktiež treba oslovovať i zainteresovaných Rómov a dávať im priestor na vyjadrenie. V príspevku by mal odznieť tiež názor Róma, ktorého sa daná téma dotýka, napríklad v prípade sociálnych dávok.
Oslovujú len Polláka
Podľa združenia Romano kher býva problémom aj to, že novinári nevyužívajú rozmanitejší zoznam odborníkov a autorít, ktorých pri rómskej téme oslovujú. Nemali by osloviť vždy tých istých respondentov, mali by sa snažiť oslovovať viac odborníkov, najmä z radov Rómov, poznamenala.
Ide napríklad o odborníkov z vedeckých inštitúcií, zodpovedných pracovníkov štátnej správy, samospráv či odborníkov z mimovládnych organizácií. "Často je totiž jediným citovaným splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák," pripomenula Agnes Horváthová.
Venovať sa v príspevkoch treba i integrovaným Rómom a nezameriavať sa len na obyvateľov osád.
Podľa jej slov netreba zabúdať na to, že rómska komunita je rôznorodá a podľa aktuálneho Atlasu rómskych komunít tvorí práve táto integrovaná časť takmer polovicu Rómov na Slovensku. Rómska téma sa dá spracovať aj pozitívne, pripomenula.
Medzi ďalšie zásady patrí nepripisovanie negatívnych činov a javov celej komunite, vyhýbanie sa stereotypom a predsudkom, nepoužívanie účelovo vybraného negatívneho a urážlivého hodnotenia či zbytočné a neprimerané zdôrazňovanie etnicity Rómov.
Novinári, ktorí sa téme Rómov venujú, by mali takisto so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou pristupovať k ľuďom, ktorí nemajú skúsenosti s komunikáciou s médiami a tiež by nemali používať nekorektné titulky, ktoré predávajú tému len preto, že ide o Rómov.
Desatoro novinára píšuceho o Rómoch
Prevažovala kriminalita aj stereotypy
Občianske združenie Romano kher vypracovalo okrem týchto zásad i analýzu, ktorá vychádza z 899 novinárskych príspevkov publikovaných v denníkoch SME, Pravda, Hospodárske noviny, Plus jeden deň a Nový Čas, na webových portáloch aktualne.sk, pluska.sk a topky.sk a v hlavných spravodajských reláciách TV Markíza, TV Joj, TA3 a Jednotka RTVS. Analýza sa zamerala na zobrazovanie Rómov v slovenských médiách.
Okrem iného z nej vyplynulo, že niektorí novinári stále pozerajú na Rómov ako na samostatnú skupinu a nie ako na súčasť slovenskej spoločnosti. Viac ako sto príspevkov obsahovalo tiež rôzne stereotypy a predsudky, v témach prevažovala kriminalita.
Zisťovalo sa tiež, v koľkých prípadoch dostali Rómovia šancu na vyjadrenie. Ukázalo sa, že v 39 percentách prípadov nedostali Rómovia priestor sa vyjadriť, aj keď sa ich mediálne výstupy priamo týkali.
Romano kher – Rómsky dom v spolupráci s agentúrou Newton Media sledovali príspevky v čase od 1. júla do 30. novembra.
