BRATISLAVA. „Buď ma zabije rakovina, alebo skočím pod vlak.“ Ivan, vychudnutý muž v strednom veku, nevidí iné východisko zo svojej situácie potom, ako mu slovinský Róm Kovačič zničil život.
Sľúbil mu prácu a dobrú výplatu, namiesto toho ho tri roky väznil v starom dome, mlátil a nechával otročiť.
Keď sa mu s pomocou úradov podarilo vrátiť na Slovensko a začal sa z hroznej skúsenosti ako-tak spamätávať, v krku mu narástol čudný útvar. Zhubný nádor ho za pár týždňov pripravil o dvadsať kilogramov aj o nádej, že ešte bude lepšie. Prerastá až do úst. Ivan už nemôže normálne jesť a pri rozhovore ledva artikuluje.
Klany írskych kočovníkov
Na ubytovňu pre obete obchodovania s ľuďmi, ktorú na utajenom mieste prevádzkuje Slovenská katolícka charita, Ivanovi pred dvomi týždňami pribudol spolubývajúci. Peter (meno redakcia zmenila z dôvodu jeho ochrany) doteraz nemôže uveriť, že je z toho vonku.
Sedem a pol roka ho vo Veľkej Británii väznili v obytnom prívese a nútili pracovať. Obaja muži patrili predtým k strednej vrstve, Ivan má dve maturity a istý čas bol dokonca policajtom.
Peter pracoval v továrňach, pre svojho šéfa kládol zámkové dlažby a robil rôzne ďalšie práce bez toho, že by videl čo i len libru. Ušiel niekoľkokrát, írski kočovníci ho však vždy dolapili a zmlátili tak, že nakoniec sa bál podniknúť čokoľvek na svoju záchranu.
„Neuveriteľné, ako bol ten ich gang zosieťovaný. Raz som ušiel autobusom do mesta vzdialeného dvesto kilometrov. Len čo som na stanici vystúpil, už ma mali,“ hovorí Peter a ešte aj dnes sa trasie a ukazuje pritom preliačinu na koreni nosa. Následok jednej z bitiek.
