Na tlačovej besede to dnes uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a hlavný vyjednávač s úniou Ján Figeľ. Ubezpečil pritom, že právny poriadok SR je v oblasti ľudských práv v súlade s EÚ a nepripúšťa nijakú formu diskriminácie, a to ani na základe pohlavnej orientácie.
V tejto súvislosti spomenul všeobecnú klauzulu o zákaze diskriminácie v Ústave SR, účasť Slovenska na Európskom dohovore na ochranu ľudských práv i podpis dodatkového protokolu ku tejto konvencii, ktorý zakotvuje všeobecný zákaz diskriminácie. Ako ďalej povedal, národný program SR pre prijatie európskeho práva navyše uvádza zapracovanie smernice EÚ týkajúcej sa vyslovene aj diskriminácie homosexuálov do slovenskej legislatívy ako strednodobú prioritu. Smernica zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu náboženského presvedčenia alebo viery, veku, zdravotného postihnutia či sexuálnej orientácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Figeľ zároveň pripomenul, že manželstvo a rodina patria v celej EÚ do národnej legislatívy.
Hlavný vyjednávač s EÚ tak reagoval na úvahy, že právny stav SR umožňuje diskrimináciu homosexuálov a je v rozpore s právom EÚ. K nim prispelo i pondelkové schválenie Zákonníka práce v NR SR. Poslanci najprv schválili text, ktorý sexuálnu orientáciu ľudí nepovažuje za prekážku výkonu zamestnania vo všeobecnosti. Na záver výmeny názorov bolo celé hlasovanie opakované, a tak zostal v platnosti pôvodný text, ktorý umožňuje voľný výklad zamestnávateľom pri posudzovaní sexuálnej orientácie ich pracovníkov.
Spomedzi všetkých kandidátskych krajín EÚ majú homosexuálne orientovaní ľudia najlepšie práva v Slovinsku, naopak najhoršie sú na tom gayovia a lesbičky na Cypre, v Rumunsku a Bulharsku. Predstavitelia európskych inštitúcií a zástupcovia mimovládnych organizácií zastupujúcich homosexuálov z kandidátskych krajín EÚ k tomuto záveru dospeli na júnovom stretnutí v Bruseli. Slovensko sa spolu s troma ďalšími krajinami nachádza v strede medzi týmito dvoma extrémami.