Jeho spolupracovníci aj protivníci sa zhodujú na tom, že je slušný človek. Rozpráva pomaly a rozvážne a jeho vystupovanie mnohí kritizovali ako príliš mierne a ústupčivé. Najmä v porovnaní s českým vyjednávačom Pavlom Teličkom s imidžom „ostrého chlapíka,“ ktorý vie udrieť do stola a bez obalu povedať svoje.
Figeľ svoju stratégiu obhajoval tým, že Slovensko napokon vždy vyjednalo rovnaké podmienky ako iné krajiny. „Spravidla sme dosiahli všetko, čo sme chceli dosiahnuť a nemuseli sme masívne sťahovať naše požiadavky, ako to robili niektoré susedné krajiny,“ povedal dávnejšie pre magazín Transitions Online.
„Navonok pôsobí mierne, ale požiadavky vždy presadzoval tvrdo. Zažil som ho nahnevaného, ale vždy to trvá len chvíľku. Nikdy som ho nevidel kričať na ľudí,“ hovorí nemenovaný diplomat z Figeľovho tímu.
V Bruseli si Figeľ získal renomé seriózneho politika, ktorý nepoužíva zákulisné ťahy. Podľa pozorovateľov tak Slovensku vytvoril dobrú pozíciu do budúcnosti. „Má svojský štýl, ale je rázny. Kým o Čechoch sa hovorilo ako o dosť arogantných, Poliaci mali imidž tvrdých a požadovačných, naša delegácia mala povesť realistov,“ hovorí Slovenka, ktorá pôsobí v Bruseli.
Vyjednávania v posledných rokoch pripomínali preteky, kandidátske krajiny sa predbiehali, ktorá bude mať uzavretých viac kapitol. Ján Figeľ odmietal kritiku za pomalý postup. „Vyjednávania nie sú súťažou krásy, pretekmi alebo súťažou,“ tvrdil.
Dokonca aj protestujúci poľnohospodári hlavnému vyjednávačovi vyslovujú podporu. „Zúčastnil som sa na viacerých rokovaniach, a zažil som, ako vytrvalo opakoval – s týmto nesúhlasíme, je to proti našim záujmom,“ hovorí prezident Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec.
Pôvodným povolaním elektrotechnik Ján Figeľ sa na politickej scéne pohybuje už desať rokov. Z regionálneho funkcionára KDH sa vďaka znalosti angličtiny už v roku 1992 dostal do Rady Európy, čo ho nasmerovalo do zahraničnej politiky. (mar)