Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Londýn 11. decembra (TASR) Premiéri Slovenska, Maďarska, Poľska a Českej republiky v článku, ktorý dnes uverejňuje denník Financial Times, vyjadrujú svoj spoločný postoj k rozširovaniu EÚ

FT: Článok premiérov V4

Londýn 11. decembra (TASR) Premiéri Slovenska, Maďarska, Poľska
a Českej republiky v článku, ktorý dnes uverejňuje denník Financial
Times, vyjadrujú svoj spoločný postoj k rozširovaniu EÚ a najmä
k podmienkam pre vstup stanovených úniou.

Predsedovia vlád v článku okrem iného píšu, že medzi súčasnými
členskými krajinami existuje názor, podľa ktorého bude rozšírenie
drahé a bude si od nich vyžadovať utiahnutie opaskov. Tak to však nie
je, pokračujú autori a pripomínajú, že noví členovia nebudú len
dostávať podporu zo strany EÚ, ale budú tiež plne prispievať k jej
ďalšiemu rozvoju. Vyzývajú, aby sa preskúmali možnosti, ktoré ponúka
finančný rámec EÚ dohodnutý v Berlíne v roku 1999.

"Roky nám stále hovorili, že Berlínska dohoda je finančnou
bibliou. Hoci predpokladá iba postupné poskytnutie poľnohospodárskej
a štruktúrnej pomoci, akceptovali sme to. No od Berlína sa veci
zmenili. Zatiaľ čo vtedajšia prognóza bola, že do EÚ vstúpi šesť
krajín v roku 2002, teraz to bude v roku 2004 desať krajín. To
znamená, že sa už niečo ušetrilo a stále sú k dispozícii zdroje
neprevyšujúce berlínsky strop pre roky 2004 - 2006, a to nad rámec
doterajších návrhov predložených kandidátom," píše sa v článku.

Premiéri vyjadrujú znepokojenie najmä nad možnosťou, že ak sa
nezlepšia podmienky vstupu, ich štáty budú čeliť problému s peňažnými
tokmi. Očakáva sa totiž, že po prijatí budú do rozpočtu EÚ platiť od
začiatku v plnej výške, kým získanie financií z európskych fondov
môže trvať mesiace, ak nie roky. Preto by sa mali využiť všetky
zostávajúce zdroje, s ktorými ráta berlínsky rozpočet na riešenie
problému peňažných tokov v rokoch 2004 až 2006 a na zlepšenie balíka
priamych dotácií poľnohospodárom.

"Poľnohospodárstvo je dôležitým a citlivým sektorom našich
ekonomík," píšu ďalej premiéri Visegrádskej štvorky. "Hoci nie sme
spokojní s navrhovanou podobou postupného zavedenia priamych dotácií,
v princípe sme ho akceptovali. No počiatočná výška priamych platieb
a harmonogram ich zavedenia sa musia zlepšiť," uvádzajú vo svojom
článku predsedovia vlád štyroch kandidátskych krajín uverejnenom
v denníku Financial Times.


Népszabadság: Lexa, tajomný tieň Mečiarovej éry

Budapešť 11. decembra (TASR) - Opätovným vzatím bývalého riaditeľa
SIS Ivana Lexu do vyšetrovacej väzby sa obnovila nádej na vyriešenie
vrážd a iných vážnych trestných činov, ktoré znepokojovali
obyvateľstvo Slovenska počas vlády Vladimíra Mečiara, píše dnes
maďarský denník Népszabadság.

Denník sa v rozsiahlom článku venuje Lexovej kariére, okolnostiam
únosu prezidentovho syna, výbuchu auta Róberta Remiáša a vyšetrovaniu
Lexu, ktorého po dvoch rokoch na úteku zadržal Interpol
v Juhoafrickej republike.

Népszabadság pripomína, že podľa obhajcov Lexu chcú slovenskí
kriminalisti ich mandanta pritlačiť k múru prostredníctvom podsvetia.

Na margo predpokladaných maďarských väzieb bývalého šéfa
slovenskej tajnej služby denník píše, že slovenskí vyšetrovatelia
nevylučujú, že v pozadí budapeštianskeho atentátu v Aranykéz utca
v roku 1998 stála SIS. To už je takmer isté, že páchateľmi boli
nájomní vrahovia Imrich Oláh a Jozef Roháč.

Nie je zatiaľ jasné, či výbuch auta podnikateľa Tamása Borosa
objednalo maďarské podsvetie, alebo to bolo súčasťou sabotážnej
akcie. Podľa viacerých názorov vrahov už odstránili. Roháčovi
rodičia, ktorí žijú pri Leviciach, však nedávno novinárom povedali,
že sa im syn občas ozve.

Podľa spoľahlivých informácií Népszabadságu na vyriešení
prípadov spolupracujú slovenskí a maďarskí kriminalisti. Pomohlo by
im, keby sa podarilo dokázať, že Lexa stojí za dodnes neobjasnenými
slovenskými, prípadne maďarskými a českými trestnými činmi,
konštatuje denník


SR sa v Kodani pokúsi vylepšiť finančné podmienky členstva v EÚ

Kodaň/Brusel 11. decembra (TASR) - Slovensko i ďalšie kandidátske
krajiny sa v piatok na summite v Kodani pokúsia vylepšiť finančné
podmienky svojho členstva v Európskej únii.

Slovenská delegácia v pondelok v podstate doriešila všetky
dvojstranné otázky s EÚ (s výnimkou tokajského vína), vo všeobecných
finančných otázkach však spolu s ďalšími kandidátmi požaduje vyššiu
celkovú sumu na rozpočtové kompenzácie, výhodnejšie podmienky pre
poskytnutie priamych poľnohospodárskych platieb, prípadne vyššiu
kvótu na mlieko.

Na základe finančného balíčka, v ktorom konkrétne sumy však
ešte neschválili členské štáty EÚ, dostane SR z rozpočtu únie za prvé
tri roky členstva o 815 miliónov eúr viac ako doň zaplatí. Na
obyvateľa to predstavuje asi 151 eúr, čo je viac ako v prípade ČR
a Slovinska, ale menej ako pri pobaltských štátoch.

V prvom roku bude čistá rozpočtová bilancia predstavovať 173
miliónov eúr, čo bude o 50 miliónov viac ako pred vstupom v roku 2003.

V druhom roku si Slovensko polepší na 289 miliónov eúr, čo bude
o 166 miliónov viac ako pred vstupom. Ešte lepšia bude situácia
v treťom roku členstva - SR dostane o 353 miliónov viac ako zaplatí,
jeho "zisk" oproti roku 2003 tak bude 230 miliónov eúr.

Tieto čísla sa môžu ešte vylepšiť, ak únia poskytne kandidátom
v Kodani viac peňazí. Očakáva sa, že by mohlo ísť najviac o jednu
miliardu eúr, z ktorej by Slovensko malo mať nárok na asi 63 miliónov
eúr.

Okrem rozpočtových záležitostí finančný balíček stanovuje
Slovensku poľnohospodárske výrobné kvóty pri mlieku 1,04 milióna ton,
pre izoglukózu 42.547 ton, pre kravy na mäso 28.080 kusov, pre ovce
a kozy 305.756 kusov. Hoci ide o hodnoty nižšie, ako boli
východiskové požiadavky SR, podľa vyjednávačov sú pre SR prijateľné.

Slovensko má tiež dostať dodatočných 90 miliónov eúr na rozvoj
vidieka, ktoré EÚ pôvodne vôbec neponúkala. Na budovanie východnej
hranice podľa požiadaviek Schengenu má získať Slovensko 47,8 milióna
eúr.

Vyjednávačom sa podarilo dosiahnuť aj navýšenie pomoci na
odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských
Bohuniciach. Oproti pôvodne ponúkaným 60 miliónom dostane SR 90
miliónom eúr. V prílohe k prístupovej zmluve tiež EÚ uzná, že
odstavenie blokov V1 v Bohuniciach bude pokračovať aj po roku 2006
a že bude pre SR výraznou finančnou záťažou, čo únia "vezme do úvahy"
pri rozhodovaní o ďalšej pomoci po roku 2006.

Keďže v posledných týždňoch sa pozornosť sústredila najmä na
záverečné rokovania o finančných podmienkach členstva v EÚ, trochu sa
zabudlo na to, že prístupové rokovania trvajú už od februára 2000
a že počas nich získalo Slovensko viacero výnimiek a prechodných
období, počas ktorých nebude musieť hneď po vstupe uplatňovať prísnu
európsku legislatívu.

Pre ľudí sú zrejme najdôležitejšie výnimky v oblasti daní.
Slovensko bude môcť až do roku 2009 uplatňovať zníženú spotrebnú daň
na cigarety, čo zabráni prudkému jednorazovému nárastu ich ceny,
ktorá sa bude zvyšovať len postupne. Päť rokov bude mať Slovensko
nárok na nižšiu DPH v oblasti tepelnej energie, rok pri elektrine
a plyne. Trvalú výnimku dostalo Slovensko na spotrebnú daň pre malé
pálenice.

Najviac prechodných období získalo Slovensko v kapitole životné
prostredie, ktorá je veľmi náročná na investície. Ústupky EÚ sa
týkajú čistiarní odpadových vôd, spaľovania nebezpečného odpadu,
zaobchádzania s obalmi, ochrany vôd pred poľnohospodárskym
znečistením a ďalších oblastí.

Viaceré výnimky získalo Slovensko aj pri predaji pôdy
cudzincom, pri slobodnom poskytovaní služieb, v oblasti energetiky
pri povinných zásobách ropy a vo fytosanitárnej a veterinárnej časti
poľnohospodárstva.

Na druhej strane si isté prechodné obdobia vymohla Európska
únia. Najdôležitejšia je možnosť až sedemročnej ochrany trhu práce
v členských štátoch EÚ pred pracovníkmi z nových štátov. Využiť ju
však plánujú len Nemecko a Rakúsko. Päť krajín (Švédsko, Dánsko,
Írsko, Holandsko a Británia) chcú naopak otvoriť svoj trh práce hneď.

V doprave Slovensko pristúpilo na obmedzenie tzv. kabotáže
(prepravy vo vnútri jednej členskej krajiny). Najmenej dva roky tak
slovenskí dopravcovia nebudú môcť prepravovať tovar napríklad medzi
Viedňou a letiskom vo Schwechate.

Presné podmienky členstva so všetkými prechodnými obdobiami
a výnimkami bude obsahovať prístupová zmluva s EÚ, ktorú nové členské
krajiny podpíšu 16. apríla 2003 v Aténach.


Pri rakúskom Kittsee neďaleko Bratislavy zadržali dnes 12 utečencov
z Čečenska

Eisenstadt/Viedeň 11. decembra (TASR) - Dvanásťčlennú skupinu
Čečencov, ktorí sa do Rakúska dostali ilegálne cez tzv. zelenú
slovensko-rakúsku štátnu hranicu, zadržali dnes orgány alpskej
republiky v okolí prihraničného mestečka Kittsee neďaleko Bratislavy.

Skupinu tvorilo päť mužov, päť žien a dve deti.
Vojaci-asistenti rakúskeho Bundesheeru odovzdali utečencov, na
ktorých čaká zrejme vyhostenie, cudzineckej polícii.

V katastri Kittsee zadržali už v pondelok rakúske orgány
12-člennú skupinu občanov Ruskej federácie, ktorí sa do Rakúska
dostali rovnako nezákonným spôsobom.

V utorok tu skončila "cesta za blahobytom" pre inú 11-člennú
skupinu, ktorú tvorili piati Rusi, štyria Iračania a dvaja občania
Senegalu. Aj títo ilegálni imigranti sa do Rakúska dostali cez
slovensko-rakúsku štátnu hranicu.

V spolkovej krajine Dolné Rakúsko, z ktorej pravidelne
prichádzajú informácie o odhalení narušiteľov rakúskej štátnej
hranice, zadržali v posledných 48 hodinách dovedna 59 osôb, ktoré sa
na územie krajiny dostali ilegálne.

Väčšina zadržaných pochádza z Bangladéšu (18), Afganistanu (15)
a Indie (13), zvyšok tvorili Čečenci (6), občania Pakistanu (3), Srí
Lanky (3) a Ruskej federácie (1). Rakúske bezpečnostné orgány ich
našli v okresoch Gänserndorf, Mistelbach a Bruck an der Leitha.


Eduard Kukan otvoril Generálny konzulát SR v Krakove

Krakov 11. decembra (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Eduard
Kukan otvoril dnes v prítomnosti štátneho tajomníka Ministerstva
zahraničných vecí Poľskej republiky Slawomira Dabrowa a veľvyslankyne
SR v Poľsku Magdy Vášáryovej Generálny konzulát v Krakove.

Kukan vystúpil s príhovorom na pôde Jagelonskej univerzity.
Zdôraznil význam Krakova ako "hlavného mesta poľsko-slovenskej
spolupráce" a Malopoľského vojvodstva, na území ktorého sa nachádza
najväčšia časť štátnej hranice medzi Slovenskom a Poľskom.

V rámci slovensko-poľského investičného seminára na pôde
Krakovskej obchodno-priemyselnej komory Eduard Kukan poukázal na
nedostatočný objem poľských investícií v SR. Kým investície Slovenska
v Poľsku sú v objeme cca 10 miliónov USD, opačne je to iba asi jedna
desatina. Rezervy vidí aj v našej vzájomnej obchodnej bilancii, ktorá
ročne predstavuje približne 1,2 miliardy USD.

Novootvorený generálny konzulát v Krakove bude mať za cieľ
zintenzívniť obchodno-ekonomickú spoluprácu medzi oboma štátmi
a ďalej rozširovať existujúce dobré kontakty v oblasti kultúry, vedy
a školstva.

Na "slovenskom dni" v Krakove sa zúčastnilo aj viacero
predstaviteľov miestnej a regionálnej štátnej správy a samosprávy zo
SR, umelcov ako aj poslucháči konzervatória v Žiline.

Projekt konzulárnej misie v Krakove je po honorárnych
konzulátoch v Katoviciach a Štetíne tretím diplomatickým zastúpením,
ktoré sa po namáhavých prípravách ministerstvu zahraničných vecí
Slovenska i Poľska a slovenskému veľvyslanectvu vo Varšave v tomto
roku podarilo úspešne realizovať. Do nástupu generálneho konzula,
s ktorým sa ráta v budúcom roku, bude Generálny konzulát v Krakove
viesť vicekonzul Marek Lisánsky.

Na základe Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch
a v súlade s ním bude konzulát vyvíjať aktivity v oblasti rozvoja
hospodárskych, obchodných, turistických, kultúrnych, vedeckých
i športových vzťahov medzi oboma krajinami, zabezpečovať ochranu
záujmov fyzických a právnických osôb Slovenskej republiky, poskytovať
im pomoc i podporu v rozsahu vymedzenom medzinárodným právom.


O kandidatúre Slovenska vedia len štyri percentná obyvateľov EÚ

Kodaň 11. decembra (TASR) - Slovensko patrí medzi najmenej známe
krajiny uchádzajúce sa o členstvo v Európskej únii. Medzi
kandidátskymi krajinami ho menujú len štyri percentá obyvateľov EÚ.
Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer, ktorý v predvečer historického
summitu o rozšírení zverejnila Európska komisia.

Najznámejšou kandidátskou krajinou je Turecko, ktoré pozná 31
percent opýtaných, nasleduje Poľsko (30) a Česká republika (16).
Pomerne často tiež ľudia menujú Maďarsko, menej už Rumunsko a tri
pobaltské štáty. Slovensko, Slovinsko a Cyprus menujú v prieskume len
štyri percentá ľudí, najmenej ich pozná Maltu (jedno percento).

Hoci vedomosti obyvateľov EÚ sú stále veľmi slabé, od septembra
do konca novembra, keď sa tento prieskum uskutočnil, sa mierne
zlepšili. Ani jednu kandidátsku krajinu nevie vymenovať 36 percent
opýtaných, v septembri to bolo ešte 44 percent.

O rozšírení EÚ nikdy nepočulo len 18 percent ľudí, zatiaľ čo
v septembri ich bolo 25 percent. Najmenej o rozšírení vedia Briti.
Dátum rozšírenia (2004) pozná 31 percent ľudí, pri minulom prieskume
to bolo len 26.

Eurobatometer venovaný vedomostiam obyvateľov EÚ o rozšírení
zverejnila EK v predvečer historického summitu v Kodani, na ktorom má
prístupové rokovania s úniou uzavrieť desať kandidátskych krajín
vrátane Slovenska.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  2. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  3. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  4. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  5. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  6. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  7. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  8. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 629
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 072
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 331
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 416
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 381
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 890
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 606
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 482
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 449
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 863

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor.

Neprehliadnite tiež

Rajtár z SaS: Kollár je liberál, Sulíka s Kotlebom by som vôbec neporovnával

Spoluzakladateľ SaS a poslanec Jozef Rajtár hovorí, že v strane sa začal opäť angažovať, aby pomohol poraziť Smer.

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

Podpora diktatúre na Slovensku poklesla

Agentúra Focus sa ľudí znova pýtala, v čom vidia alternatívu demokracie. Diktatúru podporuje menej Slovákov ako pred dvoma mesiacmi.

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop