Bratislava 12. decembra (TASR) - Tempom rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v 3. štvrťroku 2002 na úrovni 4,3 % sa Slovensko opäť stalo najrýchlejšie expandujúcou ekonomikou v strednej Európe.
I keď správy o rýchlom raste sú nepochybne pozitívne, keďže SR musí doháňať vyspelé krajiny západnej Európy, pohľad do jeho štruktúry ťahanej najmä spotrebou naznačuje, že dlhodobo tento trend udržateľný nie je. "Výsledky HDP za tretí kvartál potvrdili fakt, že rast ekonomiky je momentálne ťahaný najmä spotrebou, čo nie je príliš priaznivý faktor pre budúci rast," pripomína analytik Poštovej banky Michal Džačovský. Podľa jeho prepočtov, ak by sa ostatné položky HDP medziročne nezmenili a vzrástla by iba konečná spotreba, celkový HDP by vzrástol o 3,06 %.
V súvislosti s vývojom spotreby treba ale poznamenať, že jej príspevok k vývoju HDP za tretí štvrťrok je nižší v porovnaní s predchádzajúcimi kvartálmi. Okrem toho došlo k poklesu spotreby verejnej správy. "Konečná spotreba verejnej správy vrástla len o 2,7 %, čo je pomerne nízka hodnota na predvolebné obdobie," konštatuje Ľudovít Ódor zo Slovenskej ratingovej agentúry. "Ale v situácii, kedy treba znižovať deficit verejných financií, je objem výdavkov stále vysoký," upozornil. Čo sa týka spotreby vlády, jej vývoj šéf sekcie národných účtov Štatistického úradu SR Pavol Baláž odôvodnil tým, že došlo k nižšiemu odvodu do VÚC, ale zároveň sa zvýšil odvod na mzdy vo verejnom sektore. Svoju úlohu pritom zohrala aj vysoká porovnávacia základňa z 3. štvrťroka 2001.
Najviac potešiteľné výsledky z pohľadu štruktúry vývoja HDP SR zaznamenala v oblasti čistého exportu. "Rast exportu je veľmi silný a nenaznačuje problém cenovej konkurencieschopnosti v 3. štvrťroku," myslí si Ján Tóth z ING Bank. Vysoký rast exportu na úrovni 10,1 % dokonca mierne predstihuje rast dovozu. Pavol Ondriska zo Slavie Capital dodáva, že v budúcnosti bude veľmi dôležité oživenie dopytu u našich obchodných partnerov - Nemecka a ČR, čo by malo slovenskému exportu ďalej výrazne pomôcť.
Do konca roka by sa v slovenskej ekonomike žiadne významné zmeny udiať nemali, analytici preto predpokladajú celoročný rast na úrovni okolo štyroch percent. Zmeny sa však dajú očakávať v budúcom roku, a to tak v oblasti štruktúry, ako aj v tempe rastu ekonomiky. "Prijaté opatrenia vlády výrazne znížia dynamiku reálnych miezd a tým aj konečnej spotreby domácností," očakáva Ľ. Ódor. "Vysoké tempo rastu nepredpokladáme ani u konečnej spotreby verejnej správy. Dôležitý tak bude vývoj investícií a najmä dynamika zahraničného dopytu, ktorá by vyšší rast HDP mohla zachrániť," dodáva.
* fra zll
