Vianoce z evanjelia nie sú šťastné a veselé, neopisujú harmonický život mladej zabezpečenej rodiny – povedala Anna Polcková, predsedajúca zborová farárka v bratislavskom Starom Meste vo svojej štedrovečernej kázni. Jej otvorené slová aj na adresu referenda sa stali hitom na sociálnych sieťach.
Mária je v strese, nevie vysvetliť, kto je otcom nenarodeného dieťaťa, riskuje svoju povesť aj vzťah, napriek tomu sa rozhodne povedať Bohu áno. Váš opis Božej rodiny je zbavený akýchkoľvek archaizmov. Chceme to počuť takto?
Myslím, že takto to počuť potrebujeme. Jazyk Biblie je jazykom doby, v ktorej boli jednotlivé spisy zaznamenané. Ak chceme, aby bola jej zvesť dnes zrozumiteľná, musíme ju vedieť interpretovať jazykom, ktorému môžu porozumieť súčasní ľudia.
Nebáli ste sa, že si takouto rečou odradíte farníkov?
Vianoce nie sú o naaranžovanej „sviatočnej“ atmosfére, ale o tom, že Boh sa medzi nami rodí ako človek. Nadväzuje kontakt. S každým. Aj s ľuďmi, ktorých silní, zdraví, „veriaci“ odpísali, ale aj s ľuďmi, ktorí navonok pôsobia ako úspešní a zabezpečení, ale v skutočnosti sa boria s depresiami alebo prázdnom a nevedia si dať rady so svojím životom.
Tieto sviatky sa však vo všeobecnosti vnímajú predovšetkým ako chvíľka pokoja v kruhu rodiny.
Aj pokoj v kruhu rodiny je dôležitý. Malo by však z neho niečo vyplynúť. Práve na Vianoce je príležitosť vykročiť z ulity individualizmu alebo vlastnej rodiny a prejaviť spolupatričnosť s tými, ktorí v živote nemajú toľko šťastia ako my.
Vyjadrili ste sa, že infantilné skrývanie sa za hodnoty manželstva či demonštrovanie za ne naše rodiny nevylieči, keďže riziká pochádzajú zvnútra, nie zvonku. Pastiersky list vašich biskupov deň na to odporúčal vyjadriť v referende o rodine jasne svoj kresťanský postoj. Nemáte z toho problémy?
Nie, nemám problémy. Kresťanský postoj k rodine nie je možné vyjadriť v referende odpoveďami na otázky, ktoré sú prinajmenšom sporné až zmätočné.
A ako by sme ho mali vyjadriť?
V zodpovednosti za svoju rolu na svojom mieste: ako dcéra, manželka, krstná mama, sestra, teta a podobne. Referendum problémy rodiny nevyrieši. Je len pokusom zakryť bezradnosť a strach z toho, že sa nevieme – naša spoločnosť ani my kresťania - postaviť voči požiadavkám ľudí, ktorí o vzťahu s najbližším človekom začali hovoriť. Ak ich chceme súdiť, že o partnerskom vzťahu rozmýšľajú a cítia inak ako väčšina, problém bude niekde v nás. Ktovie, či sa nedotkli našej bolesti a neistôt. Čo nám a našim rodinám môže pomôcť, je sebaskúmanie a neustála premena, odvaha prijať iných tak, ako nás prijíma Boh. Biblia to nazýva pokáním.
Čo si myslíte o referendovej otázke týkajúcej sa výchovy detí?
Myslím si, že táto otázka by nemala byť predmetom referenda. O výchove detí a školskom systéme by sa malo na rôznych fórach najprv diskutovať. Mali by sme skúmať, čo je úlohou školy, čo je úlohou rodiny, prípadne cirkvi.
Prichádzajú za vami gejovia či lesby?
