Ilustračná grafika
Po oznámení výsledkov komunálnych volieb sa medzi politickými stranami rozpútala akási súťaž o čo ich „najpriaznivejšie“ vyhodnotenie. Takmer všetky strany tvrdia, že voľby boli pre ne veľmi úspešné, že sa im podarilo presadiť dostatočný počet svojich zástupcov na primátorské, resp. starostovské funkcie alebo za poslancov.
Používaná volebná formula (modifikácia väčšinového systému s viacmandátovými obvodmi), ktorá motivovala politické strany uzatvárať volebné koalície, ako aj nerovnaká váha poslaneckého mandátu z hľadiska volebnej podpory (pre štatistické vykazovanie poslanecké mandáty v zastupiteľstve obce s 20 obyvateľmi av mestskom zastupiteľstve polmiliónovej Bratislavy sú rovnocenné) však žiadajú oveľa detailnejšiu analýzu a vystríhajú pred unáhlenými závermi o tom, ktorá konkrétna strana bola vo voľbách najúspešnejšia. Príkladom podobného unáhleného záveru bolo označenie výsledkov regionálnych volieb 2001niektorými slovenskými médiami za jednoznačné víťazstvo HZDS, ktoré vraj malo predznamenať dokonca aj výhru tohto hnutia vo voľbách do NR SR v roku 2002 a až neskoršia analýza sociológa Vladimíra Krivého, publikovaná v knihe Inštitútu pre verejné otázky Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 2002, ukázala, že z hľadiska elektorátnych ziskov boli nespornými víťazmi volieb do samospráv VÚC stredovo-pravicové subjekty. Akurát ich nedostatočná schopnosť kooperovať pri vytváraní koalícií umožnila HZDS transformovať oveľa slabší - než vstredovo-pravicových subjektoch - zisk voličských hlasov do silného postavenia v niektorých regionálnych parlamentoch.
Aj výsledky nedávnych komunálnych volieb si budú vyžadovať podrobnejšie analytické spracovanie, ktoré potrvá určitý čas.
Už dnes však možno naznačiť určité trendy vo formujúcej sa stranícko-politickej konfigurácii na lokálnej úrovni.
Neodškriepiteľným faktom je veľmi dobrý výsledok straníckych blokov, jadro ktorých tvorili stredovo-pravicové strany (SDKÚ, KDH, ANO, SMK, DS, OKS, DU) v mestskom prostredí, najmä v krajských, ale aj v okresných mestách, čiže v sídelných centrách, ktoré majú osobitný význam tak z hľadiska efektívneho výkonu moci, ako aj celkového sociálno-ekonomického vývoja krajiny. Krajské mestá sa po komunálnych voľbách 2002 fakticky stali politickými baštami stredovo-pravicových straníckych blokov.
V siedmich z ôsmich krajských miest budú tieto bloky disponovať v mestských zastupiteľstvách väčšinou (v niektorých dokonca drvivou). V Žiline, v jedinom krajskom meste, kde sa im nepodarilo dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu, budú tvoriť silnú opozíciu. Solídne zastúpenie budú mať stredovo-pravicové sily aj vo funkciách primátorov krajských sídiel. Budú disponovať presnou polovicou z celkového počtu primátorských funkcií. Tento výsledok by pritom mohol byť ešte výraznejší, keby pravica nezmarila 100-percentné šance na víťazstvo v Prešove neschopnosťou dohodnúť sa na spoločnom kandidátovi, a keby nezahodila celkom nádejnú šancu na výhru aj v Košiciach - opäť z toho istého dôvodu. Napokon aj zápas v Banskej Bystrici by mohol byť oveľa vzrušujúcejší, keby voči úradujúcemu primátorovi za SDĽ stál jeden stredovo-pravicový kandidát namiesto troch, ako sa to napokon stalo. Celkom dobrý výsledok dosiahli stredovo-pravicové strany aj na okresnej úrovni. V zastupiteľstvách takmer 40 % okresných miest majú po voľbách 2002 zoskupenia stredovo-pravicových strán väčšinu, v mnohých ďalších disponujú najpočetnejšími frakciami.
Hoci pozornosť verejnosti ešte pár dní budú pútať vyhlásenia politických lídrov, vyzdvihujúcich volebné výsledky predovšetkým vlastných strán, dôležitejšie je niečo iné. Hlasovanie občanov Slovenska v parlamentných a komunálnych voľbách v roku 2002 totiž potvrdilo, že z procesu urbanizácie krajiny majú najväčší politický profit demokratické stredovo-pravicové sily. Tento fakt stavia pred spomínanú zložku politického establishmentu osobitnú úlohu. Modernizácia a urbanizácia Slovenska sú totiž úzko späté s uskutočnením potrebných sociálno-ekonomických reforiem a s integráciou do euroatlantických zoskupení. Pravicovo-centristické sily v dôsledku svojho dominantného postavenia v systéme centrálnej výkonnej moci a silnej pozície v lokálnej samospráve získali dnes šancu nielen prehĺbiť reformnú politiku, potrebnú pre zdravý vývoj krajiny, ale aj formovať jej politickú mapu fakticky vo svoj prospech. Je na samotných stredovo-pravicových stranách, ako dokážu túto šancu využiť.
Autor: Grigorij Mesežnikov(Autor je prezidentom Inštitútu pre verejné otázky)
Beata
Balogová
