Ak by sa na manipuláciu volieb odhodlal niektorý člen okrskovej komisie, stačilo by mu pri rátaní hlasov zneplatniť jediný hlasovací lístok a voľby by sa museli opakovať. Zákonné mechanizmy na zaručenie transparentného a férového priebehu komunálnych volieb by preto mali byť zvlášť posilnené.
Paradoxne však práve komunálny volebný zákon obsahuje v tejto oblasti viacero slabých miest. Nevyhovujúci je napríklad spôsob kreovania volebných komisií, ktorý neumožňuje účasť zástupcov nezávislých kandidátov a občanov s trvalým bydliskom mimo obce. Podľa zákona musí mať totiž volebná komisia najmenej päť členov a ak politické strany nominujú nižší počet, zvyšných členov nominuje priamo starosta, teda často jeden z kandidátov. Najmä v menších obciach často prebieha súboj o kreslo starostu práve medzi nezávislým a straníckym kandidátom.
Môže sa vyskytnúť dokonca prípad, že straníckym kandidátom je starosta a konkurenčné politické strany nemajú v obci svojich zástupcov. V takom prípade vznikne komisia v zložení: zástupca politickej strany, za ktorú kandiduje starosta, a štyria členovia nominovaní starostom (často jeho podriadení, príbuzní či priatelia). Je očividné, že systém krížovej kontroly v takomto prípade nefunguje.
Občan, ktorý takejto komisii nedôveruje, sa môže s podnetom obrátiť na vyššiu komisiu, alebo sa snažiť presadiť dohľad volebného pozorovateľa. Obidva spôsoby kontroly však svojou účinnosťou nedosahujú úroveň, akú by mal zástupca nezávislého kandidáta v komisii. Nikto si totiž nemôže byť istý tým, aké stanovisko k jeho podnetu vyššia komisia zaujme - či ho posúdi ako opodstatnený, alebo mu nevyhovie.
V prípade volebných pozorovateľov si síce každý môže sám vybrať spoľahlivého človeka alebo organizáciu, nemá však istotu, že pozorovateľovi bude monitoring vôbec umožnený. Podľa komunálneho volebného zákona totiž o prítomnosti akýchkoľvek osôb (komentár k zákonu uvádza novinárov a pozorovateľov) vo volebnej miestnosti rozhoduje výlučne okrsková komisia. Tento paragraf si v praxi mnohí predsedovia komisií vysvetľujú tak, že môžu poslať pozorovateľa preč z akéhokoľvek dôvodu alebo dokonca bez vysvetlenia.
Hoci je tento výklad zákona nesprávny, v praxi práve najproblematickejšie komisie vyhadzujú pozorovateľov so slovami, že podľa zákona je to len na ich ľubovôli. Ústredná volebná komisia, ktorá už štyri roky pri voľbách pravidelne kompenzuje nedostatočné úpravy v legislatíve, tentokrát odporučila okrskovým komisiám vyjsť v ústrety osobám, ktoré majú záujem pozorovať proces sčítania hlasov.
Napriek tomuto pokynu však pozorovateľom neumožnilo monitorovať voľby približne 20 percent navštívených volebných komisií. Ak si uvedomíme, že v tomto roku sa Občianske oko zameralo len tie okrsky, odkiaľ dostalo podnet v zmysle podozrenia z manipulácie, vyznie tento údaj alarmujúco.
Autor: DANIEL FORGÁCSPETER NOVOTNÝ(Autori pracujú v Občianskom oku)
Beata
Balogová
