Keď sa poslanci KDH zdráhali podporiť novelu zákona o verejnej službe, hoci už ju raz schválili, svoje váhanie spájali s princípom, na ktorý upozornil prezident: pri úprave odmeňovania nesmú zdravotníci stratiť právnu istotu. Minister zdravotníctva to akceptoval, a tak novela, o ktorej sa hlasovalo, zohľadňovala pripomienku prezidenta i stanovisko KDH. Zdravotníkom zaručovala právo na kolektívne vyjednávanie a až do jeho ukončenia im garantovala tarifné platy, aké majú v súčasnosti. Napriek tomu, že „principiálna“ výhrada bola akceptovaná, osem poslancov KDH sa hlasovania zdržalo, čím prijatie novely prekazilo. Páni Mikloško a Minárik potom všetkým vysvetlili, že hlasovanie poslancov KDH vlastne nesúviselo s novelou, ale s tým, že KDH nie je spokojné s personálnym obsadením nového predstavenstva štátnych Slovenských elektrární.
Podľa Františka Mikloška poslanci KDH „nenašli iný politický spôsob, ako povedať“, že nesúhlasia, aby privatizáciu za 150 miliárd dostala pod kontrolu iba strana ANO. Treba povedať, že spôsob, akým to KDH povedalo, je „politický“ v najhoršom zmysle tohto slova. Jeho použitím dalo najavo, že podpora či nepodpora nejakej právnej normy vôbec nezávisí od jej obsahu. Nehlasovaním za novelu zákona totiž KDH bojovalo za svoje záujmy v celkom inej veci. Aj v prípade, že by tento záujem bol oprávnený, tak ide o spôsob, ktorý je neprijateľný, lebo politiku, ktorá má byť správou vecí verejných, degraduje na sféru mocenských bojov politických strán. V tomto prípade na boj o to, kto dostane pod kontrolu lukratívnu privatizáciu a na svoj účet prípadnú províziu za jej úspešné zavŕšenie.
Ak je niekto proti navrhovanému zloženiu Predstavenstva Slovenských elektrární, a preto nehlasuje za novelu zákona o verejnej službe, tak to znamená, že sa nová koalícia už po dvoch mesiacoch dostala do rovnakého štádia, v akom bola stará koalícia takmer štyri roky. Z mnohých politických spôsobov, ktorými mohlo vyjadriť svoj nesúhlas, si KDH vybralo spôsob najhorší.
Beata
Balogová
