Presne v súlade s očakávaniami stojí odpor proti reformám nie na argumentoch, ale na zavádzaní a citovom ovplyvňovaní verejnej mienky. Lekári z nemocnice stojaci v zime pred budovou nakŕmili televízne kamery emóciami hnevu a urazenosti, pretože Zajac chce, aby platy určovala kvalita práce, a nie samotná existencia lekára.
Neprotestovali v pracovnom čase a neobmedzili pacienta, čím si ich protest získal väčšie sympatie ako, povedzme, zablokovanie ciest hučiacimi davmi anonymných odborárov. Jedine sympatiami totiž môžu presvedčiť. Argumenty, ktoré používajú, sú priestrelné.
Normálne je, aby o platoch vo firme rozhodoval jej šéf. V ekonomickej evolúcii práve tento model prežil, pretože je najefektívnejší. Naši lekári radšej chcú, aby ich platy vypočítali štátni úradníci, ktorých nikdy v živote nevideli, a pokrytecky pred verejnosťou tvrdia, že Zajacov spôsob by im znížil platy a zvýšil by nezamestnanosť.
To je polopravda. Lekárov je veľa, je teda prirodzené, že niektorí z nich prestanú byť lekármi. Zdravotníctvo nemôže zdravo fungovať s prezamestnanosťou. Takisto prirodzené je, že nie všetci lekári sú rovnako dobrí a pracovití - prečo by teda mali mať rovnaké tabuľkové platy?
Zajacova novela odhalila strach lekárov z konkurencie. Ukázalo sa, že zakonzervovaný socialistický systém platov, v ktorom nepretržite nadávali na ich výšku, im v skutočnosti vyhovuje. Strach zo zmeny z nich urobil reformnú brzdu.
Práve vďaka lekárskej schopnosti citovo masírovať verejnú mienku, mohlo KDH zatlačiť na koalíciu Zajacovou novelou. Hoci neskrýva, že mu ide o účasť na privatizácií elektrární, lekárske platy použilo ako nástroj koaličného vydierania, pretože verejnosť si to môže vysvetliť ako sociálnu empatiu. KDH sa stalo brzdovým pedálom, na ktorý tlačí lekárska loby. Má veľkú šancu prebrať štafetu po SDĽ, ktorá rovnako neváhala podmieniť hlasovanie v kľúčových chvíľach získaním vplyvu v podnikoch a privatizácii.
Beata
Balogová
