Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Budapešť 12. decembra (TASR) - Maďarský minister zahraničných vecí László Kovács by sa po kodanskom summite EÚ rád stretol so svojím slovenským kolegom Eduardom Kukanom...

Kovács by rád predstavil Kukanovi princípy úpravy krajanského zákona


Budapešť 12. decembra (TASR) - Maďarský minister zahraničných vecí
László Kovács by sa po kodanskom summite EÚ rád stretol so svojím
slovenským kolegom Eduardom Kukanom, s ktorým by pohovoril o úprave
krajanského zákona. Šéf diplomacie o tom hovoril dnes v raňajšej
relácii maďarskej verejnoprávnej televízie M1 po tom, ako sa v stredu
zhodol so svojím rumunským partnerom v Bukurešti na siedmich
princípoch úpravy tejto právnej normy. Kovács povedal, že by chcel
zistiť, či Kukan má výhrady voči týmto základným princípom úpravy
zákona. Ak by ich slovenský minister prijal, a aj premiér Mikuláš

Dzurinda by povedal, že tieto sú v poriadku, potom by už zostala iba
úloha, ktorá nie je neriešiteľná. Maďarskí odborníci na medzinárodné
právo by v zmysle princípov pretvorili formuláciu zákona. Do zákona
je potrebné zakomponovať to, čo vytýka aj Európska únia, a voči čomu
malo výhrady aj Rumunsko, že medzi Maďarskom a občanmi maďarskej
národnosti susedných krajín nemôže vzniknúť politický a verejnoprávny
vzťah. Ďalej bude treba uviesť v zákone, že medzi Maďarskom
a menšinami v susedných krajinách sú historické, kultúrne a jazykové

väzby, ale neexistujú politické alebo verejnoprávne vzťahy. Podobne
to treba urobiť v ďalších šiestich princípoch, potom už nebudú na
mieste doteraz vyjadrené obavy, konštatoval maďarský politik. Na
margo významu ďalšej práce na dosiahnutí úpravy krajanského zákona
vzhľadom na energiu vynaloženú na dosiahnutie tohto cieľa Kovács
povedal, že maďarský krajanský zákon sa vlastne ešte ani nenarodil.
Jeho uplatnenie na Slovensku vyvolalo veľké diskusie, aj v Rumunsku

ťažko napreduje, a v ostatných krajinách je podstatne menší podiel
krajanov. Oplatí sa túto prácu dotiahnuť do konca, pred parlament
treba predložiť na schválenie taký zákon, ktorý zodpovedá očakávaniam
EÚ, je v súlade s princípmi Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť
a spoluprácu v Európe. Nie je to nemožné, konštatoval minister
a dodal, že siedmy princíp spočíva v tom, že právna norma sa
nevzťahuje na členské štáty únie. Podľa Kovácsa aj vláda Viktora
Orbána musela vyňať z pôvodného znenia zákona Rakúsko. To znamená, že
po 1. máji 2004 bude vyňaté Slovensko a Slovinsko, zostane Ukrajina,
Srbsko, Rumunsko a Chorvátsko.


Le Figaro:Historický summit sa môže zmeniť na vyjednávanie ako na trhu


Paríž 12. decembra (TASR) Otázku, či historické stretnutie
prezidentov a predsedov vlád členských krajín Európskej únie sa
nezmení na vyjednávanie ako na trhu, rozoberá v dnešnom čísle denník
Le Figaro. Summit EÚ sa má niesť v znamení zmierenia na európskom
kontinente. Obavy z toho, že summit sa môže zmeniť na trhové
vyjednávačky, vyvoláva posledné kolo rokovaní pred summitom EÚ,
podotýka Le Figaro. Po dvojdňovom rokovaní v Bruseli len Slovensko,

Cyprus a Estónsko formálne súhlasili s ponukou, formulovanou za
európsku pätnástku dánskym predsedníctvom EÚ, avšak s výhradou, že
dostanú to, čo ostatní uchádzači. Päť ďalších kandidátskych krajín
chcelo tie tri napodobniť, ale radšej vyčkajú na výsledok súboja
dvoch ďalších kandidátov: najmenšej z uchádzačov Malty a najväčšieho
z nich Poľska. Litovský minister zahraničných vecí Antanas Valionis

pre Le Figaro povedal, že všetko je spojené a čo EÚ dá jednému
kandidátovi, bude musieť dať všetkým. Varšava v pondelok na poslednú
chvíľu predložila nový zoznam požiadaviek a najmä zvýšenie finančnej
pomoci. Malta požiadala o výnimku na daň z pridanej hodnoty na
potraviny a lieky až do roku 2010, čo Francúzsko vetovalo. Okrem
historickej dimenzie kodaňského summitu, skončenia sovietskeho
obdobia, predstavuje rozšírenie pre úniu aj veľký výzvu v oblasti

európskych inštitúcií. Prvýkrát vstupuje do EÚ toľko štátov naraz.
Doteraz pristupovali najviac tri krajiny: v roku 1973 Veľká Británia,
Írsko a Dánsko, v roku 1995 Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Navyše je to
aj ekonomická výzva, lebo životná úroveň budúcich členských štátov je
nižšia ako v EÚ, podotýka Libération. Aj keď sa ich hrubý domáci
produkt spočíta a stále sa zvyšuje, je sotva vyšší ako Holandska.

Najhorúcejšou témou summitu však bude Turecko. Francúzsko-nemecký
návrh o stanovení termínu pre termín sa uchytil. Koncom roku 2004 už
25 členských štátov EÚ posúdi, či Ankara rešpektuje ekonomické
a politické kritériá pre vstup. Ak by tak bolo, predvstupové
rokovania by sa mohli začať v júli 2005. Ankara tento návrh odmietla,
poznamenáva Libération. Krok historického dosahu, ako rozšírenie EÚ

z 15 na 25 štátov označil aj francúzsky prezidentský palác, sa môže
zmeniť na vyjednávanie na poslednú chvíľu, upozorňuje aj denník Le
Parisien. Vstupom 10 kandidátov sa na Starom kontinente zotrie jeho
rozdelenie, trvajúce od studenej vojny. Dánske predsedníctvo EÚ
vzhľadom na možné dlhotrvajúce rokovania o podmienkach aj o pálčivej
otázke Turecka navrhlo najvyšším predstaviteľom EÚ, aby si
rezervovali víkend, podčiarkol Le Parisien.

 


Nacionalistická minulosť kandidátskych krajín môže spomaliť rozbeh EÚ
(monitor)


Miláno 12. decembra (TASR) - Zatiaľ čo sa euroskeptici pozerajú na
blížiace sa a nezvratné rozšírenie Európskej únie značne nedôverčivo,
argumentujúc tým, že čím sa zväčší počet členských štátov, tým viac
bude únia nezvládnuteľná a federálna Európa nemožná, Brusel si
jednoznačne vydýchol: rozšírenie posilní Európu, píše taliansky
denník Corriere della Sera. Nájdu sa aj takí, ktorí sa boja
- a niektorí aj dúfajú, že vstup desiatich krajín prevažne

z východnej Európy definitívne zmení úniu na klub nezávislých štátov
spojených navzájom iba zákonmi liberálneho trhu, konštatujú
v súvislosti s dnešným historickým summitom EÚ talianske noviny.
Desať štátov, ktoré v nasledujúcich dňoch vystúpi z čakacej haly, si
však so sebou prinesie aj niečo vlastné a nezmazateľné - svoju
históriu. Všetky boli po dlhé roky svojej histórie provinciami,
protektorátmi či súčasťami veľkých multikultúrnych ríš:
Rakúsko-Uhorska, cárskeho Ruska, osmanského Turecka či imperiálneho

Anglicka. Niektoré z nich - Poľsko, Česká republika, Slovensko,
Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva - sú v historicky v podstate
šľachtickými dŕžavami väčších územných celkov, avšak politicky
nestabilnými. Buď sa narodili, alebo znovu narodili vo Versailles
v roku 1919, zomreli Hitlerovou alebo Stalinovou rukou v rokoch
1939-45 a v nasledujúcich rokoch sa stali sovietskymi satelitmi,

alebo boli teritoriálne spravované nejakým komunistickým štátom. Na
juhu mali nemenej búrlivý osud dva kandidátske ostrovy - Cyprus
patril do roku 1571 Benátskej republike, Turecku do roku 1914
a Británii do 1960. Malta bola zase akýmsi arzenálom pre veľké
flotily štátov Stredozemia. Po takýchto skúsenostiach by mali byť
takmer všetky kandidátske krajiny radi, že vymenia vlastnú národnú

suverenitu za suverenitu zdieľanú v demokratickej únii. "Mali by",
avšak tento pocit nezdieľajú všetci kandidáti rovnako. Česká
republika, ktorá vznikla 1. januára 1993 oddelením sa od Slovenska,
je toho príkladom, píše taliansky denník. Praha je jednou
z najvyýznamnejších európskych metropol. Kto by ju chcel v akomkoľvek
ohľade obísť, nepodarilo by sa mu to. Tu vypukla Tridsaťročná vojna,
tu vznikli v roku 1848 národné hnutia habsburského impériá, tu T.G.

Masaryk založil v roku 1918 štát inšpirovaný Mazzinim, tu vypukla
studená vojna, tu sa pokúšal Alexander Dubček dať socializmu ľudskú
tvár, nežná revolúcia v 1989 tu výrazne napomohla pádu komunizmu
a sovietskeho impériá. Keď sa Československo zbavilo všetkých
sovietskych pút, svet nadobudol dojem, že Európa konečne znovu
získala svoju identitu a začala dýchať väčšími pľúcami. Nové pražské
vedenie malo vtedy dominantnú ašpiráciu - znova vstúpiť do Európy.

Rozdiely, rozkoly a ťažkosti však poznamenali nasledujúce roky.
Slováci sa obávali toho, že Praha by nehľadela na ich záujmy, a tak
sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Vtedy stál na čele ČR premiér
Václav Klaus, vyhlásený liberál, avšak v praxi menej ochotný
privatizovať a liberalizovať štátne podniky z područia socialistickej
ekonomiky. Rád sa zvykol porovnávať s Margret Thatcherovou, pričom
tvrdil, že je jej mužská stredoeurópska verzia. Všetko, čo ho s ňou

však spájalo, bol však, zdá sa, iba egocentrizmus a silný
euroskepticizmus. Počas jeho vlády stratila ČR niť a dostala sa len
do druhého sledu v rade na pozvánku do Európy. Vtedy upokojoval
Brusel len prezident Václav Havel. Veci sa začali meniť, keď sa do
čela dostal v roku 1997 Miloš Zeman. ČR vtedy zaznamenala pozoruhodné
úspechy najmä na poli ekonomickom. Len minulý rok v júni českí voliči

potvrdili svoju vernosť sociálnym demokratom s premiérom Vladimírom
Špidlom. Česko bolo však bolo aj napriek tomu stále spájané
s podozrivého nacionalizmu - ťažili ho totiž Benešove dekréty
a s nimi spojené spávanie ČR voči sudetským Nemcom, ktorí boli po
druhej svetovej vojne nútení opusti krajinu. Hoci sa Nemecko
a Rakúsko domnievajú, že ČR by tento problémy mala vyriešiť ešte pred

vstupom do únie, Praha absolútne odmieta. Čo sa týka zahraničnej
politiky, český nacionalizmus naberá proamerickú orientáciu. Podobne
ako ostatné malé krajiny aj ČR uprednostňuje ochranu väčších krajín.
Počas istého rokovania jeden člen českej vlády uviedol, že prítomnosť
USA v Európe je garanciou mieru, stability a dobre komunikácie medzi
Európanmi, pričom ironicky podotkol, že bez Američanov by sme neboli

schopní tak dobre komunikovať po anglicky. Preložené v jasnom
jazyku, aj Česi v nasledujúcich rokov uprednostnia medzivládnu
metódu, ktorá sa zakladá na tom, že každá krajina sa môže
niekoľkokrát uchýliť k právu veta, podľa komunitárnej metódy,
v ktorej bude platiť rozhodnutie väčšiny. Ako dodáva Corriere della
Sera, nebolo by prekvapením, keby sa takto orientovali aj ostané
kandidátske krajiny. Preto si možno azda len želať, že Európsky
konvent na čele s Valérym Giscardom dďEstaing, ktorému prislúcha
právo vytvoriť európsku ústavu, urýchlene "odstrihne krídla" novým
druhom stredoeurópskeho nacionalizmu, uzatvára taliansky denník.

 

FT: Slovensko na ceste nových možností (monitor)


Londýn 12. decembra (TASR) - Situáciu na Slovensku, ktoré sa chystá
na budúci mesiac osláviť svoje desiate narodeniny, vo svojom dnešnom
vydaní podrobne rozoberá britský denník Financial Times. Podľa
týchto novín je Slovensko jedna z najperspektívnejších krajín
v postkomunistickej strednej Európe: má životaschopnú ekonomiku,
čoskoro bude členom NATO i Európskej únie a stredopravá vláda

Mikuláša Dzurindu je považovaná za najproreformnejšiu v regióne.
Vládu však zároveň čakajú ťažké úlohy v podobe zníženia rozpočtového
deficitu, zvýšenia zamestnanosti predovšetkým na východe krajiny,
riešenia rómskej otázky, reformy súdnictva či boja proti korupcii.
Bratislava zatiaľ na to ide rýchle a správnym smerom, konštatuje
denník a dodáva - aký obrovský kontrast oproti situácii pred piatimi
rokmi, keď Slovensko vôbec nebolo hviezdou, ale skôr čiernou dierou

na mape strednej Európy. To sa zmenilo až keď v roku 1998 Vladimír
Mečiar prehral voľby. Mečiarovo zlé hospodárenie a korupcia
priviedli krajinu na pokraj ekonomického krachu a jeho autoritatívny
postoj voči opozícii spôsobil medzinárodnú izoláciu Slovenska. Mečiar
sa teraz nielenže nedostal do vlády, ale tú sa dokonca podarilo
vytvoriť čisto z stredopravých strán bez ľavice, ktorá len kládla

prekážky. Ambície vlády v oblasti zahraničnej politiky sú teraz
členstvom v NATO a EÚ viac menej splnené, takže počas druhého
volebného obdobia sa zrejme sústredí predovšetkým na štrukturálne
reformy, ktoré doteraz blokovali ľavicoví koaliční partneri,
poznamenáva ďalej denník. V inom článku Financial Times hovorí
o novej hrozbe pre slovenskú ekonomiku v podobe silnejúcej koruny.

Ekonomický rast v krajine by mal tento rok dosiahnuť takmer štyri
percentá, čo je najvyšší rast v strednej Európe. Koruna od septembra
posilnila v pomere k euru takmer o štyri percentá. To by mohlo
ohroziť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Potom je tu
problém vysokej nezamestnanosti, ktorý môže vyriešiť len viac
zahraničných investícií. V tejto oblasti malo úsilie Slovenska
prilákať investorov len obmedzený úspech v porovnaní napríklad
s Českou republikou, kde pripadá na hlavu viac ako dvojnásobok
investícií na Slovensku, uzatvárajú Financial Times.


Le Monde: Vatikán chce zdolať rezistenciu katolíkov v kandidátskych
krajinách


Paríž 12. decembra (TASR) Ak existuje muž, ktorý by si na
medzinárodnej scéne viac ako ktokoľvek iný vychutnal rozšírenie
Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy, potom ním je
pápež Ján Pavol II., uvádza v dnešnom čísle denník Le Monde. Od
zvolenia za pápeža v roku 1978 Karol Wojtyla, prvý poľský pápež,
sníval o znovuzjednotení Starého kontinentu. V nedeľu sa pápež

obrátil na európskych politikov, aby čo najskôr ukončili rokovania
o rozšírení EÚ o desať krajín. Už počas prvej cesty do Poľska v júni
1979 pápež vyjadril želanie, aby Európa dýchala oboma pľúcami. Bola
to narážka na politické, ideologické a vojenské rozdelenie
kontinentu. Myšlienka spoločnej Európy sa potom objavovala v mnohých
kázňach, prejavoch a písomných prácach pápeža. Komisia európskych
biskupských úradov vydala v pondelok v Bruseli vyhlásenie, aby sa

prekonala rezistencia katolíkov pre vstup niektorých nových členov
v takých krajinách, ako Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Malta,
konštatoval Le Monde. Rozšírenie je historická šanca, uvádza sa
v dokumente komisie. Biskupské úrady totiž musia čeliť nedôvere najmä
v radoch vidieckeho obyvateľstva, konzervatívcov, katolíkov
a protestantov. Proces rozšírenia sa musí politicky riadiť pri
rešpektovaní národných identít a kultúrnej rozmanitosti tradícií.

Európski biskupi dodali, že v EÚ sú si všetky štáty rovné. Dokument
je zároveň výzvou pre politikov EÚ, aby odolali pokušeniam
v bezpečnostných otázkach. Zrušenie hraníc v novej rozšírenej EÚ
nesmie viesť k vytvoreniu pevnosti s vonkajšími hranicami.
S imigrantmi a najmä žiadateľmi o politický azyl treba zaobchádzať
súcitne a spravodlivo, píše sa v dokumente. V spojitosti

s kandidatúrou Turecka na vstup do EÚ je oficiálny postoj katolíckej
cirkvi pomerne priaznivý, konštatuje denník. Komisia európskych
biskupských úradov vo vyhlásení zdôraznila potrebu reforiem, ktoré by
v Turecku garantovali demokraciu, prvoradé miesto právneho štátu,
ľudské práva a ochranu menšín. Komisia neuviedla nijakú prekážku
náboženského charakteru, podotkol Le Monde.


Rakúsky Sudetonemecký landsmanšaft sa obrátil s výzvou na kodanský
summit EÚ


Viedeň 12. decembra (TASR) - Rakúsky Sudetonemecký landsmanšaft (SLÖ)
sa dnes s výzvou týkajúcou sa Nemcov a Maďarov odsunutých po druhej
svetovej vojne z územia vtedajšieho ČSR obrátil na účastníkov
kodanského summitu EÚ o rozšírení. Informovala o tom rakúska tlačová
agentúra APA. Vo výzve, zverejnenej dnes vo Viedni, sa uvádza, že pri
začlenení Česka a Slovenska ako nástupníckych štátov niekdajšej
Československej republiky do európskeho hodnotového spoločenstva sa
musí žiadať "vynútená náprava doteraz nezmierenej a nepremlčanej

genocídy so všetkými následkami, nech to bude pred alebo po vstupe
oboch krajín" do EÚ. Pätnásť šéfov štátov a vlád bude vyzvaných, aby
si všimli v roku 1945 v Československu vydané "výzvy na kolektívne
vraždy Nemcov a Maďarov, konfiškáciu majetku všetkých Nemcov
a Maďarov, ako aj stratu občianstva všetkých Nemcov a Maďarov".
"Výzvy na vraždenie a vyhnanie takmer 3,5 milióna Nemcov a 800.000
Maďarov pri zbavení akejkoľvek možnosti na existenciu v dôsledku
úplnej konfiškácie imania, odňatia štátnej ochrany, internovania
a vypudenia, sú vzorovými príkladmi skutkovej podstaty genocídy,"
uvádza sa v memorande sudetských Nemcov, uzatvára APA.


Slováci dostanú za prvé tri roky v EÚ 151 eúr na hlavu


Kodaň 12. decembra (TASR) - Slovensko by malo podľa najnovšej ponuky
dánskeho predsedníctva dostať za prvé tri roky členstva v EÚ o 815
miliónov eúr viac, ako do jej rozpočtu zaplatí. Na obyvateľa by to
predstavovalo asi 151 eúr, teda ročne približne 2000 korún. Hoci
nejde o závratnú sumu, oproti Českej republike je omnoho vyššia. Česi
dostanú za tri roky len 65 eúr na hlavu, za čo sa český vyjednávací
tím ocitol pod paľbou kritiky zo strany médií a opozície. Čechom sa
nepáči najmä to, že bohatší Slovinci dostanú za prvé tri roky viac

(okolo 100 eúr na obyvateľa). Slovensko sa podľa týchto prepočtov
nachádza niekde v strede. Omnoho lepšie sú na tom tri pobaltské štáty
Litva, Estónsko a Lotyšsko, na ktoré pripadne za roky 2004-06 vyše
300 eúr na hlavu. Poliaci sa môžu zatiaľ tešiť na 166 eúr, ponuku sa
však najusilovnejšie zo všetkých kandidátov pokúšajú vylepšiť. Menej
ako Slovensko získa po vstupe Maďarsko (okolo 130 eúr) a Cyprus, viac

Malta. Výpočty dánskeho predsedníctva sa v záverečnej etape rokovaní
pomerne často upravujú a prispôsobujú aktuálnym prognózam
hospodárskeho rastu. Preto napríklad Slovensko oproti predchádzajúcim
tabuľkám z polovice novembra stratilo niekoľko miliónov eúr zo
štrukturálnych fondov, naopak, únia mu pridala v iných oblastiach.
Celková "strata" oproti predchádzajúcej ponuke v prípade Slovenska

tak za tri roky predstavuje päť miliónov eúr. V balíčku zo začiatku
decembra malo Slovensko za roky 2004-06 čistú bilanciu (rozdiel
príjmov z a príspevkov do rozpočtu) 820 miliónov, teraz je to 815
miliónov eúr. Ide o čísla pred summitom v Kodani, ktorý sa začne dnes
večer. Na ňom sa kandidáti, vrátane Slovenska, pokúsia finančné
podmienky svojho členstva v EÚ ešte vylepšiť. Únia ich však opakovane
varovala, že viac peňazí už nemá.


Opozícia kritizuje Kovácsove rokovania o krajanskom zákone v Bukurešti


Budapešť 12. decembra (TASR) - Maďarskí opoziční poslanci dnes
v Budapešti na rokovaní zahraničného výboru parlamentu kritizovali
kroky maďarského ministra zahraničných vecí Lászlóa Kovácsa, ktorý
v stredu v Bukurešti rokoval o úprave krajanského zákona so svojím
rumunským partnerom Mirceom Geoanom. Zo siedmich princípov, ktoré
Kovács prezentoval, prekáža opozícii najmä fakt, že zákon nebude

platiť pre občanov členských krajín Európskej únie. Kritike sa
nevyhla ani skutočnosť, že na rokovaní v Rumunsku sa nezúčastnili
predstavitelia Úradu Maďarov žijúcich za hranicami (HTMH).
Socialistický poslanec Csaba Tabajdi povedal, že rumunská a slovenská
vláda nemôže v požiadavkách prekročiť hranice, ktoré sa objavili
v správe benátskej komisie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Maďarská vláda mieni ešte v decembri predložiť pred parlament návrh

úpravy krajanského zákona. Uviedol to pri tejto príležitosti minister
bez kresla poverený vedením Úradu vlády Elemér Kiss. Minister
zdôraznil, že sa ešte neukončili konzultácie o zákone s Rumunskom
a Slovenskom. Vzhľadom na prebiehajúce rokovania je možné, že
zainteresované strany sa dohodnú na takých úpravách právnej normy,
ktoré doposiaľ nie sú známe. Preto - ak bude nutné - ešte do konca

roka zvolajú Stálu maďarskú konferenciu (MÁÉRT), dodal Kiss. Maďarsko
a Maďarstvo sa dostali do defenzívy v obhajovaní svojich záujmov,
konštatoval opozičný predseda parlamentného zahraničného výboru Zsolt
Németh, podľa ktorého terajšia vláda preukázala určitú neistotu
v otázkach Maďarov žijúcich v zahraničí. To posmelilo určité susedné
krajiny, dodal Németh.


Dzurinda: SR bude mať na kodanskom summite EÚ dobrú rokovaciu pozíciu


Kodaň 12. decembra (TASR) - Po doterajších prístupových rokovaniach
s Európskou úniou má Slovensko podľa premiéra Mikuláša Dzurindu dobrú
východiskovú pozíciu na ukončenie negociácií o vstupe do únie. Na
dnes začínajúcom sa summite EÚ v Kodani sa však bude aj naďalej
snažiť ešte vylepšiť svoje finančné podmienky členstva v únii. "Ak
čo len obhájime súčasnú dobrú pozíciu, tak myslím, že budeme
spokojní. Neskrývam ale, že sa chceme pokúsiť ešte o niečo viac,"

uviedol Dzurinda dnes pre novinárov po príchode do Kodane, kde bude
v piatok rokovať s predstaviteľmi členských krajín EÚ. Premiér
Mikuláš Dzurinda je pritom presvedčený, že Slovensko získa pozvanie
rozšíriť rady členských štátov EÚ. Podľa predsedu vlády SR sú
rokovania s EÚ o otázkach bilaterálneho charakteru v zásade úspešne
ukončené. Otvorenými zostávajú záležitosti horizontálneho charakteru,
akými sú priame platby pre poľnohospodárov týkajúce sa všetkých

kandidátskych krajín. Za kľúčovú označil snahu Slovenska maximálne
vyčerpať tzv. berlínsky finančný rámec pre rozšírenie, z ktorého
ostáva nevyužitých ešte vyše dvoch miliárd eúr. Na základe
doterajších rokovaní by však SR podľa premiéra mala už v roku 2004
získať čistú finančnú pozíciu v sume približne sedem miliárd korún.
"Pre predstavu občanov je to skoro toľko, ako vieme dať na rozvoj

diaľnic na celý budúci rok zo štátneho rozpočtu. Je to veľmi slušná
čiastka, ako keby diaľnice na Slovensku budovala EÚ," povedal
Dzurinda. Už v roku 2006 by pritom mala byť čistá finančná pozícia
Slovenska dvojnásobne lepšia oproti roku 2004. "Spokojní sme aj
preto, že sa nám podarilo v záverečných týždňoch navýšiť prostriedky
na rozvoj vidieka, na jadrovú elektráreň Jaslovské Bohunice, ale
napríklad aj na budovanie schengenskej hranice," konštatoval Dzurinda.

 


SR bude môcť používať názov Tokajské víno aj po vstupe do EÚ


Kodaň 12. decembra (TASR) - Slovensko doriešilo s EÚ poslednú
bilaterálnu otázku a dosiahlo, že názov Tokajské víno bude môcť
používať aj po vstupe do únie. TASR to v Kodani potvrdili
diplomatické zdroje. Slovenská delegácia dostala list Európskej
komisie, v ktorom je prísľub, že krátko po vstupe sa otázka technicky
dorieši. Toto riešenie však umožní Slovensku používať naďalej názov
Tokajské víno, uviedli zdroje.

 


Dzurinda:Na inštituticionalizáciu V4 nie je najmenší dôvod


Kodaň 12. decembra (TASR) - Na inštitucionalizáciu Visegrádskej
štvorky (V4) nie je podľa slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu
najmenší dôvod, a preto nerozumie, prečo sa takého snahy objavujú.
"To je to posledné, čo by nám chýbalo - byrokracia, budovanie
kancelárií a všetko, čo s tým súvisí," komentoval dnes v Kodani pre
novinárov návrh, ktorý za Stranu maďarskej koalície presadzuje štátny
tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR József Berényi. Podľa

Berényiho by sa mal vytvoriť stály výbor veľvyslancov V4, ktorý by
v budúcnosti koordinoval postup krajín, najmä v rámci Európskej únie.
Berényi ako štátny úradník by podľa premiéra mal zvažovať svoje
slová. "Nemá na to kompetenciu, nemá na to oprávnenie a obávam sa, že
ani skúsenosti," konštatoval Dzurinda. Budúcnosť visegrádskej

spolupráce pritom premiér vníma jednoznačne pozitívne aj po vstupe
všetkých štyroch krajín do Európskej únie. Medzinárodný visegrádsky
fond s minimom úradníkov má podľa neho svoj účel, budovanie
"ministerstiev či sekretariátov" však považuje za nezmyselné.
Dzurinda sa dnes v Kodani zúčastňuje na summite Európskej ľudovej
strany (EPP).


Dzurinda sa zúčastnil na summite EPP, ktorý sa venoval európskej
identite


Kodaň 12. decembra (TASR) - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda sa
dnes v Kodani zúčastnil na summite Európskej ľudovej strany (EPP),
ktorá združuje kresťanskodemokratické a konzervatívne strany
Európskej únie. Ako po stretnutí povedal, hlavným motívom rokovania
bola diskusia o podobe, hraniciach a identite Európy. Na summite EPP
boli prítomní jej predseda Wilfried Martens, premiéri Španielska,

Francúzska, Holandska, Talianska, Portugalska a Luxemburska, ako aj
ďalší predstavitelia európskeho politického života. Veľký priestor
venovali diskutujúci otázke vstupu Turecka do EÚ. "V zásade prevláda
názor, že na summite by nemal byť stanovený dátum začatia rozhovorov
s Tureckom, keď tak dátum opätovného posúdenia plnenia kodanských
kritérií, predovšetkým politických," konštatoval Dzurinda po rokovaní
pre TASR. Summit EPP bol podľa neho poznačený historickým míľnikom

ukončenia prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami,
vrátane SR, ku ktorému by malo dôjsť počas piatkového summitu EÚ. Pri
diskusiách o zjednotení Európy však zaznievali aj otázky týkajúce sa
Ukrajiny či Bieloruska. SDKÚ premiéra Mikuláša Dzurindu má v EPP od
júla štatút pozorovateľa. Asociovaným členom EPP sú SMK a KDH. Po
prijatí Slovenska do EÚ sa asociovaní členovia EPP stanú automaticky
plnoprávnymi členmi a budú sa zúčastňovať na práci v tejto frakcii
Európskeho parlamentu.

 


Rasmussen: EÚ schválila finančnú ponuku kandidátom


Kodaň 12. decembra (TASR) - Lídri členských štátov EÚ schválili na
summite v Kodani finančné balíčky pre kandidátske krajiny, ktoré
navrhlo dánske predsedníctvo. Oznámil to dnes po polnoci na tlačovej
konferencii dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen. "Tieto balíčky budú
teraz základom pre záverečné rokovania s kandidátmi," vyhlásil
úradujúci predseda Európskej rady. Dnes ráno ešte pred začiatkom
druhého dňa summitu sa Rasmussen stretne s poľským premiérom Leszkom

Millerom a nevylučuje ani schôdzky s ďalšími lídrami kandidátskych
krajín. "Pokúsim sa dosiahnuť uzavretie rokovaní skoro ráno," dodal
dánsky premiér. Podľa finančnej ponuky, ktorú dnes lídri schválili,
dostanú kandidátske krajiny za prvé tri roky členstva (2004-06)
spoločne 40,5 miliardy eúr. Slovensko by malo na základe tohto balíka
dostať z rozpočtu únie o 815 miliónov eúr viac, ako doň zaplatí.
Balíčky vypracovalo Dánsko už pred troma týždňami. Hneď na začiatku
narazilo na odpor členských i kandidátskych krajín. Členom EÚ sa

zdali príliš štedré, pretože prekročili sumu dohodnutú na októbrovom
summite v Bruseli (38,5 miliardy eúr). Kandidátom sa nepáčili,
pretože sú dve miliardy pod limitom pre rozšírenie, ktorý si EÚ
stanovila v roku 1999 v Berlíne. Viaceré kandidátske krajiny majú
voči ponuke stále výhrady a dnes sa pokúsia dosiahnuť jej vylepšenie
napriek tomu, že členské štáty ju označili za limit, ktorý už nemožno
prekročiť. Pozorovatelia však očakávajú, že EÚ nakoniec kandidátom
isté peniaze pridá. Optimisti hovoria o jednej miliarde eúr,
pesimisti len o 150 miliónoch.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  2. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  5. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  9. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  1. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  5. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  6. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  8. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  9. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  10. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 865
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 699
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 129
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 330
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 059
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 042
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 557
  8. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 556
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 074
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 656

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

KOMENTÁRE

Nemému Dankovi ani vlastná hovorkyňa nerozumie

Problém je v samotnej SNS a v jej softvéri.