Staré Hory 13. decembra (TASR) - Súčasné inverzné počasie spôsobuje, že v hlbokých dolinách so severnou expozíciou panuje celodenný mráz okolo mínus desať stupňov Celzia, zatiaľčo na vyššie situovaných hrebeňoch je o 10 až 15 stupňov teplejšie. Takémuto "prevrátenému" teplotnému gradientu sa prispôsobujú aj živočíchy. Stále druhy vtákov preferujú v týchto dňoch hrebene a grúniky, kde počas slnečného svitu je podstatne teplejšie a energetický výdaj je následne omnoho nižší.
Podľa pracovníka Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslava Sanigu priam učebnicový príklad využívania inverzného rozvrstvenia teploty predstavuje výskyt dvoch jedincov murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) nad hornou hranicou lesa vo Veľkej Fatre. Južne exponované skalné steny, ktoré slnko vyhrieva od východu až po jeho západ, sú počas inverzného počasia podstatne vhodnejšie pre tohto operenca, než jeho stále hniezdiská v úzkych skalných kaňonoch, do ktorých slnko dva až tri zimné mesiace ani len "nenakukne". V lesoch kŕdliky sýkoriek, ale aj kôrovníky, brhlíky a ďatle tiež obľubujú mikroklimaticky priaznivejšie hrebeňové partie pred studenými dolinami.
Mimoriadne chladné počasie si vyberá krutú daň v podobe zvýšeného úhynu operencov. Aj keď je vtáctvo "vystrojené", aby čo najlepšie prečkalo zimu, dlhšie pretrvávajúce studené počasie s nočnými mrazmi okolo -15 stupňov Celzia a s celodennými mrazmi veľa vtákov neprežije. Napríklad sýkorky počas chladných dlhých zimných nocí znižujú teplotu tela až o 10 stupňov Celzia, čím sa dostávajú do stavu akejsi letargie a tak znižujú energetický výdaj. Najčastejšie prespávajú v dutinách stromov, ale aj vo vyvesených búdkach v charakteristickej póze s mimoriadne našuchoreným perím, ktoré je najlepším izolátorom pred chladom. V dutinách stromov nocujú aj ďatle, brhlíky a kôrovníky. Iné lesné vtáčie druhy, ako sú napríklad králičky zlatohlavé, čížiky, stehlíky, pinky, mlynárky musia mrazivé počasie pretrpieť niekde v chvojine medzi vetvičkami. Mlynárky dlhochvosté prespávajú spoločne v menších skupinkách natisnuté tesne vedľa seba, aby sa vzájomne hriali. Vysoké percento úmrtnosti vtáctva v zime je najmä u mladých a neskúsených jedincov.
Keď je v prírode dostatok sypkého snehu, mnohé vtáky ho využívajú ako izolačnú vrstvu chrániacu pred nízkymi teplotami. Napríklad hlucháne prespávajú v akýchsi snehových bunkroch, kde je teplota okolo nuly. Takto trávia mrazivé noci aj tetrovy hoľniaky a jariabky, pri nedostatku vhodných dutín v stromoch aj sýkorky. Prespávanie v bunkroch je však pre vtáky rizikom, keďže ich tam môže vysliediť rys, kuna,či líška.
*fk rč
