O tom, prečo stále počúvame o násilí na ženách, keď predsa všetci násilie odmietame, sme sa zhovárali s ADRIANOU MESOCHORITISOVOU z Možnosti voľby.
Má zmysel pripomínať každý rok, že sa nemá páchať násilie na ženách?
„Má to zmysel. Keď sa na to pozrieme z pohľadu klientok, teda žien, ktoré sú vystavené násiliu, tak napriek všetkým kampaniam sa ukazuje, že ich život sa nemení. Ženy, ktoré zažili násilie, stále nedostávajú adekvátnu pomoc. Nemáme dostatok potrebných služieb, mnohé inštitúcie, ktoré by mali pomáhať, ich viktimizujú. Verejnosť navonok deklaruje, že je proti násiliu, ale ľudia v konkrétnom prípade nezasiahnu. A ako keby stále nerozumeli tejto problematike. Vidím to na našich tréningoch, ktoré vedieme v oblasti násilia páchaného na ženách. Vždy príde otázka: A predsa len, nemôže si za to ona sama? Aj keď budeme dlhé roky robiť scitlivovacie kampane, ešte stále to bude málo. Ale rozumiem, že ľudia už môžu byť kampaňami o ženách vystavených násiliu presýtení.“
Skúsme teda násilie páchané na žene definovať. Keď sa muž so ženou doma poháda a dá jej facku, je to násilie?
„Facka je násilie. Ženy zažívajú rôzne formy násilia. Ľudia si to stále mýlia s partnerskými problémami. Pre násilie sú charakteristické moc a kontrola. Človek, v tomto prípade muž, sa snaží ovládnuť ženu a diktuje jej: Budeš robiť to, čo ja chcem. Chce mať moc a kontrolu nad jej životom, nad jej myšlienkami, nad jej správaním. A to je odlišná situácia od toho, ako keď sa dvaja rovnocenní partneri alebo dve rovnocenné partnerky hádajú. A keď sa hádate, to je ešte fajn, lebo môžete argumentovať a viete, že vás za to ten druhý nenapadne. Myslím, že v každom vzťahu sa ľudia občas hádajú a vymieňajú si názory. Ženy, ktoré sú vystavené násiliu, musia voliť stratégie, aby násilie eskalovalo čo najmenej. A tu už nejde o dvoch rovnocenných ľudí v konflikte. To je ten obrovský rozdiel.“
Násilie páchané na žene sa teda deje v manželstve alebo medzi mužom a ženou v partnerskom vzťahu a je rodovo podmienené?
„Určite je rodovo podmienené.“
Od mužov sa očakáva, že budú silní
Muži to zvyknú obrátiť na žart a tvrdia, že poznajú len obete ženského násilia. Môžeme teda hovoriť o domácom násilí? Alebo sú obeťami len ženy?
„My používame pojem násilie páchané na ženách. Ženy zažívajú násilie v rámci svojich domovov či vzťahov, vtedy hovoríme o násilí páchanom na ženách v intímnych vzťahoch. Niekto tomu hovorí domáce násilie páchané na ženách, aby sme spresnili, že obeťou je žena. A ide o rodovo podmienené násilie, pretože násilie sa v tomto prípade pácha na žene práve preto, že je žena. Žena v tom zmysle, že má nižší status, menej moci v spoločnosti, či už symbolicky, alebo reálne. Pri domácom násilí môže byť naozaj obeťou ktokoľvek. No ukazuje sa, že pri domácom násilí sú z viac ako 90 percent obeťami ženy.“
Súvisí to aj s tým, že muž je fyzicky silnejší?
