Vyvlastňovať domy a pozemky v prospech súkromnej firmy, ktorej investíciu bude štát považovať za významnú, sa bude môcť zrejme aj naďalej.
BRATISLAVA. Stavia dom, ale nevie, či ho stihne postaviť skôr, než mu zoberú starý. Jozefovi Latkovi z Čadce pre výstavbu diaľnice D3 štát vyvlastnil dom.
V čase, keď mu štát zobral dom, nebolo možné zaň dostať inú nehnuteľnosť, iba peniaze. To by sa však v krátkom čase mohlo zmeniť.
Ministerstvo výstavby v utorok v rozporovom konaní k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb súhlasilo s hromadnou pripomienkou, ktorá žiadala, aby náhradou za vyvlastnenie mohli byť nielen peniaze, ale aj iná nehnuteľnosť.
Pripomienku podpísalo 940 ľudí, medzi nimi aj mnohí aktivisti. Napríklad Juraj Smatana či Eva Kováčechová. Ak zákon schváli parlament, mal by platiť od 1. júla.
Dom alebo menej peňazí
Neprijaté
- zákaz vyvlastňovať v prospech súkromníka s významnou investíciou,
- zrušenie zákonov o zrýchlenom vyvlastňovaní pri výstavbe diaľnic,
Prijaté
- náhrada za vyvlastnenie peniaze či nehnuteľnosť,
- predĺženie lehôt na procesné úkony počas vyvlastňovania,
- vymenovanie všetkých účelov na vyvlastnenie v zákone.
„Ministerstvo súhlasilo s tým, aby sa zachovala možnosť, že za vyvlastňovanú nehnuteľnosť nebude poskytnutá iba finančná náhrada, ale aj náhradná nehnuteľnosť,“ hovorí Ondrej Dostál z OKS, ktorý sa na stretnutí zúčastnil.
Rezort výstavby v tejto súvislosti však hovorí len o alternatívnej možnosti.
„Náhradu za vyvlastnenie bude možné poskytnúť aj formou náhradnej nehnuteľnosti,“ vysvetľuje jeho hovorca Martin Kóňa.
„Problém je, že oni majú možnosť, nie povinnosť,“ reaguje na to Jozef Latka.
Znamená to podľa neho, že vyvlastňovaný stále bude môcť dopadnúť ako on a za štátom odobratú nehnuteľnosť môže dostať len peniaze. Tie však nemusia postačovať na výstavbu nového domu, čo je aj Latkov prípad.
