zverejnili v Bruseli.
Osem dnešných kandidátskych krajín - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko patria podľa dokumentu medzi krajiny, v ktorých sa výška príjmu na osobu bude pohybovať okolo 40 percent priemeru 27-člennej únie. V týchto najchudobnejších štátoch bude žiť okolo 16 percent celej populácie rozšírenej EÚ.
Z dnešných kandidátskych krajín sa iba Česká republika, Slovinsko, Malta a Cyprus dostali medzi krajiny strednej kategórie, v ktorých príjem na osobu bude na úrovni okolo 80 percent priemeru EÚ. Okrem nich budú medzi stredne bohaté krajiny patriť aj tri v súčasnosti najchudobnejšie štáty EÚ - Grécko, Portugalsko a Španielsko. Celkovo budú tieto štáty tvoriť 13 percent populácie rozšírenej únie. Ostatných 12 súčasných členov EÚ bude patriť medzi skupinu najprosperujúcejších štátov.
Zo správy, ktorú dnes v Európskom parlamente predložil komisár pre regionálnu politiku Michel Barnier, vyplýva, že po rozšírení bude jedna tretina populácie žiť v krajinách s príjmom na osobu nižším ako 90 percent priemeru EÚ, čo je podmienka pre získavanie peňazí z kohéznych fondov únie. V súčasnosti žije v takýchto regiónoch iba jedna šestina obyvateľov EÚ.
Na regionálnej úrovni bude priemerný príjem 10 percent populácie z najchudobnejších regiónov predstavovať iba 31 percent priemeru 27-člennej únie. V dnešnej 15-člennej EÚ má 10 percent najchudobnejšej populácie príjem v hodnote 61 percent priemeru.
Správa konštatuje, že za posledné roky sa podarilo rozdiely medzi jednotlivými regiónmi EÚ výrazne znížiť - od roku 1988 sa zvýšil priemerný príjem v Španielsku, Portugalsku a Grécku zo 68 percent priemeru EÚ na 79 percent v roku 1999. Po rozšírení sa však rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi výrazne prehĺbia, uvádza sa v dokumente EK.
