Právnička Janka Debrecéniová tvrdí, že každý z nás niekedy v živote bol alebo bude súčasťou menšiny. Blížiace sa referendum o rodine vníma aj ako test občianskej a ľudskej zrelosti. Test toho, ako si vážime svoju vlastnú slobodu.
Prežíva manželstvo ako inštitúcia krízu?
„Nemyslím si, že manželstvo musí nevyhnutne prežívať krízu ako inštitúcia. Sú ľudia, ktorým môže tento inštitút vyhovovať. Žijú v pekných manželstvách, ktoré trvajú tak, ako to predpokladá naša právna úprava, kde panuje vzájomná úcta, láska a rešpekt. Vzájomne napĺňajú svoje potreby a podporujú sa. No je otázka, či by takéto vzťahy nefungovali, aj keby inštitút manželstva neexistoval. Respektíve, keby existovali aj iné formy, ktoré by štát uznával a chránil. To, že nejaké manželstvá fungujú, totiž nie je zásluha manželstva ako inštitútu, ale konkrétnych ľudí v konkrétnom vzťahu. Ľudí, ktorí - nie vďaka právnej úprave a tomu, ako sa voči manželstvu a rodine vymedzuje štát a čo pre ne robí - alebo, lepšie povedané, nerobí - ale práve napriek tomu, vedeli vo všetkých časoch spolu vydržať.“
Manželstvo teda nie je prekonané?
„To, čo už je prekonané, je nedostatok alternatív, rešpektovania a podporovania slobodnej voľby jednotlivcov žijúcich v intímnych zväzkoch a tvoriacich s blízkymi ľuďmi, ktorých si sami vyberajú, životné a majetkové spoločenstvá. Veľmi súkromného a veľmi intímneho charakteru. Na manželstve v jeho dnešnej podobe na Slovensku existuje mnoho prvkov, ktoré sú prekonané a ktoré napríklad spôsobujú, že veľmi veľa detí, v porovnaní s minulosťou, sa rodí mimo manželského zväzku.“
Koľko?
„Je to viac ako tretina a tento počet sa za posledných pätnásť rokov takmer zdvojnásobil. Čo samo osebe svedčí minimálne o tom, že ľudia na to, aby si zakladali rodiny, aby viedli uspokojivý rodinný život, nepotrebujú štát, nepotrebujú na to manželstvo, respektíve nechcú ho v podobe, v akej ho dnes štát ponúka. V čase, keď štát deklaruje rovnosť, považujem za problém neexistenciu iných, civilnejších a patriarchátom nezaťažených zväzkov dvoch ľudí - je jedno akého pohlavia - ktorí sa rozhodli, že budú spolu žiť bez neprimeraného zasahovania štátu. Napríklad do manželstva môžeme dnes síce vstúpiť slobodne, štát náš zväzok iba registruje, čiže zapíše ho do matriky, ale rovnako slobodne už z neho nemôžeme vystúpiť. Nastupuje štát a prostredníctvom súdov autoritatívne zisťuje a rozhoduje o tom, či je náš zväzok rozvrátený a či má, alebo nemá ďalej trvať. Kladie pritom veľmi intímne otázky vrátane toho, či sa rozvádzajúci ľudia intímne stýkajú. A všetko toto je v princípe verejné, keďže verejné sú súdne pojednávania.“
Chcú zabetónovať status quo
Štát podľa vás príliš strká nos do intímnej sféry ľudí. Má takéto ambície aj blížiace sa referendum?
