[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/55/5585131/5585131.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Zdravotná sestra na rakúskej záchranke Ľubica Kováčiková žije šťastný rodinný život s partnerkou a troma dcérami v Partizánskom. O tom, čo ich napriek tomu trápi, porozprávala cestou z rakúskeho Linzu domov.
FOTO SME - Gabriel Kuchta[/content]
[content type="longread-pos" pos="full"]
Nielen zväzok muža a ženy je funkčným základom štátu. Dokazuje to rodina piatich žien z Partizánskeho.
TEXT: Daniela Jancová
[/content]
Ľ ubica a Katka majú tri deti. Záchranárka a učiteľka žijú v malom slovenskom meste v harmonickom vzťahu – mimo zákona. Ten nechráni ich ani deti.
Hoci vyznávajú tradičné hodnoty, sú katolíčky, s deťmi navštevujú kostol a absolvovali krst aj birmovku, referendum považujú za hanbu pre Slovensko.
Ich najväčšou túžbou je žiť ako rodina, povedať si áno záväzne, so všetkými právami aj povinnosťami manželstva.
„Keby malo registrované partnerstvo rovnaké práva a povinnosti, aké sú obsiahnuté v manželstve, nemám problém na prvú otázku referenda odpovedať áno. Nech sa zväzok muža a ženy volá manželstvo a to, čo máme my, nech sa volá hoci aj spolužitie XX – ak bude obsahovať rovnaké práva a povinnosti ako manželstvo,“ zdôrazňuje 27-ročná Ľubica Kováčiková.
Iná z tradičnej rodiny
Ľubica si svoju „inú“ orientáciu uvedomovala odmalička.
„Keď som mala osem, bolo mi to jasné. Keď som to v pätnástich povedala mame, neprekvapilo ju to, ani okolie. Celé detstvo som behala s chalanmi, bola som futbalová hviezda sídliska,“ hovorí.
Aj keď vyrastala v bežnej rodine s dvoma súrodencami, ktorí dnes majú svoje „tradičné“ rodiny, jej sexuálnu orientáciu to neovplyvnilo ani nepoznačilo vzťahy v rodine. „Prijali to dobre, všetko šlo akosi prirodzene,“ hovorí.
Cestu k viere našla sama v dospelosti. „Ako dvadsaťročná som išla prvý raz od detstva do kostola s priateľmi. Potom som sa tým začala zaoberať hlbšie. Podstata viery je v láske a porozumení, nie v šírení nenávisti a v netolerancii. Tí, čo v tom majú jasno, nemajú problém,“ hovorí Ľubica.
